Knižka pod vankúš
Ďalšou etapou našich stretnutí sa stala práca v skupinách. Deti z prvej skupiny si posadli a dostali do rúk chumáč vaty. Pýtali sme sa, čo im pripomína, aká je na dotyk (mala v nich evokovať teplo, mäkkosť, nehu, je ľahká ako obláčik, atď.)? Potom spoločne tieto malé obláčiky vyhodili do vzduchu a predstavovali si, čo na oblohe vidia. Opäť sme si čítali básničku k tejto situácii - Barančeky: Pozri hore na nebo! Kráčajú si za sebou barančeky biele. Pochodujú pekne spolu po oblohe hore-dolu, až sa celá belie. Žiaci z druhej skupiny vystrihovali hviezdičky a následne ich vymaľovali. Každá bola iná - jednofarebná, strakatá, s krúžkami, vlnovkami, potom ich vyhodili nad hlavu. Pri padaní hviezdy si všetci mohli niečo priať. Či sa niečo z nich splnilo, sme sa počas podujatia nedozvedeli, ale radosť v detských očiach bola na nezaplatenie.
