Zoznámte sa... s Hyacintom Hanghe

Piarista Hyacint Hanghe sa narodil 4. júla 1700 v českom Kroměříži. Jeho cesta potom viedla na Slovensko, kde v roku 1722 vstúpil do piaristickej rehole v Podolínci. Tu absolvoval svoje štúdium a v roku 1726 bol napokon vysvätený za kňaza.

Z podolínskych farností sa presťahoval do okolia Brezna, kde pôsobil od roku 1731. O rok nato po prvýkrát zavítal do Prievidze a stal sa tu magistrom novicov. Už od mladého veku sa Hyacint zaujímal o technické vedy, architektúru a svetové umenie. Popri svojom kňazskom pôsobení sa teda venoval výučbe aritmetiky, i v Prievidzi.

Dlho sa na Hornej Nitre však nezdržal a v roku 1733 odišiel do Ružomberku, neskôr do Sv. Jura, ale napokon jeho kroky opäť viedli do piaristického kostola v Prievidzi. Od roku 1736 tu začal pôsobiť ako kazateľ a časom sa stal hospodárskym správcom a rektorom piaristického kolégia.

Prelomovým bol rok 1740, kedy dostal páter Hanghe za úlohu postarať sa o prestavbu prievidzského piaristického kostola. Iba 65-ročný rehoľný kostol už nepostačoval rýchlo sa rozrastajúcemu piaristickému rádu. Pôvodnú budovu teda zbúrali a na jej základoch postavili úplne novú, ktorá je dnes dominantou nášho mesta.

Technicky zdatný, v architektúre skvele zorientovaný páter sa do tejto úlohy horlivo pustil. Prestavbe venoval všetok svoj čas a energiu, až sa napokon stala jeho životným poslaním. Mal vtedy ešte len 32 rokov.

zdroj: www.infofila.cz

Hovorí sa, že o všetok stavebný materiál a financie sa postaral sám Hyacint, ktorý kvôli nim precestoval pol Európy. Z pokladnice piaristického kolégia použil celkovo len 1402 zlatých, ostatné financie získal z darov od šľachticov a cirkevných hodnostárov, či povyberal na jeho dlhých cestách po Rakúsku, Sliezsku, Uhorsku, či rodnej Morave. Dosku po doske a tehlu po tehle dopravil do Prievidze, aby mohol za pomoci miestnych remeselníkov a dobrovoľníkov začať zo stavbou nového chrámu.

zdroj: Hanna Samsonowicz, Die Entwürfe für die Piaristenkirche in Prievidza aus dem Generalarchiv des Ordens in Rom, ARS XXVIII, 1995, č. 1, s. 52.

Pozoruhodné architektonické návrhy piaristického kostola nemajú zaručeného autora. Polemizuje sa, že by ním mohol byť sám stavbyvedúci Hyacint Hanghe, keďže v niektorých historických listinách mu je autorstvo už pripísané. Kompletnú prestavbu zodpovedne riadil a celý jej priebeh zapisoval do svojho denníka. Je to jediný zachovaný historický dokument, ktorý mapuje túto významnú stavbu. Sú v ňom zdokumentované všetky príjmy a výdavky. Aj keď informácie v ňom nie sú úplné, jeho historická hodnota je obrovská.

Páter Hanghe predpokladal, že prestavba bude trvať 6 rokov, to bol však veľmi nepresný odhad. Vznik hrubej stavby napokon trval až 10 rokov a dekorovanie interéru ešte ďalších 18. Jeho najjedinečnejšou súčasťou sú veľkolepé fresky, ktoré zdobia strop kostola. Tieto krásne maľby, ktoré zobrazujú nebeský svet, aj dnes pôsobia majestátnym dojmom a vedia vyvolať silné emócie. Autorstvo týchto jedinečných fresiek sa pripisuje maliarovi Antonovi Shmidtovi a Jánovi Štefanovi Bopovskému, ktorých Hyacint Hanghe pozval v rokoch 1750-1751 do Prievidze.

zdroj: www.myhornanitra.sme.sk

Piaristický kostol bol oficiálne dokončený v roku 1769, no vysvätený už v roku 1753. Zaujímavosťou je, že v 18. storočí už v novom piaristickom kostole sídlila aj prvá lekáreň.

Celoživotné dielo Hyacinta Hangheho je dnes jednou z najkrajších barokových stavieb v Európe. Piaristický kostol a kláštor boli v roku 1963 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

zdroj: www.prievidza.sk

Hyacint Hanghe sa v staršom veku utiahol na odpočinok, ktorý zostal tráviť v Prievidzi. Tu napokon 10. mája 1771, ako 70 ročný, zomrel a bol pochovaný v krypte pod piaristickým kostolom. Jeho hrobka sa bohužiaľ do dnešných čias nezachovala, no múry piaristického kostola si ho budú pamätať naveky. V minulom roku sme si pripomenuli už 250. výročie jeho úmrtia.

Viac o jednej z najvýznamnejších regionálnych pamiatok, Kostole Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie, sa dočítate v monografii Prievidzu. Vypožičať si ju môžete na regionálnom úseku našej knižnice.

zdroj: Hornonitrianska knižnica