Zoznámte sa... s Hyacintom Hanghe

Piarista Hyacint Hanghe sa narodil 4. júla 1700 v českom Kroměříži. Jeho cesta potom viedla na Slovensko, kde v roku 1722 vstúpil do piaristickej rehole v Podolínci. Tu absolvoval svoje štúdium a v roku 1726 bol napokon vysvätený za kňaza.

Z podolínskych farností sa presťahoval do okolia Brezna, kde pôsobil od roku 1731. O rok nato po prvýkrát zavítal do Prievidze a stal sa tu magistrom novicov. Už od mladého veku sa Hyacint zaujímal o technické vedy, architektúru a svetové umenie. Popri svojom kňazskom pôsobení sa teda venoval výučbe aritmetiky, i v Prievidzi.

Dlho sa na Hornej Nitre však nezdržal a v roku 1733 odišiel do Ružomberku, neskôr do Sv. Jura, ale napokon jeho kroky opäť viedli do piaristického kostola v Prievidzi. Od roku 1736 tu začal pôsobiť ako kazateľ a časom sa stal hospodárskym správcom a rektorom piaristického kolégia.

Prelomovým bol rok 1740, kedy dostal páter Hanghe za úlohu postarať sa o prestavbu prievidzského piaristického kostola. Iba 65-ročný rehoľný kostol už nepostačoval rýchlo sa rozrastajúcemu piaristickému rádu. Pôvodnú budovu teda zbúrali a na jej základoch postavili úplne novú, ktorá je dnes dominantou nášho mesta.

Technicky zdatný, v architektúre skvele zorientovaný páter sa do tejto úlohy horlivo pustil. Prestavbe venoval všetok svoj čas a energiu, až sa napokon stala jeho životným poslaním. Mal vtedy ešte len 32 rokov.

Hovorí sa, že o všetok stavebný materiál a financie sa postaral sám Hyacint, ktorý kvôli nim precestoval pol Európy. Z pokladnice piaristického kolégia použil celkovo len 1402 zlatých, ostatné financie získal z darov od šľachticov a cirkevných hodnostárov, či povyberal na jeho dlhých cestách po Rakúsku, Sliezsku, Uhorsku, či rodnej Morave. Dosku po doske a tehlu po tehle dopravil do Prievidze, aby mohol za pomoci miestnych remeselníkov a dobrovoľníkov začať zo stavbou nového chrámu.

Pozoruhodné architektonické návrhy piaristického kostola nemajú zaručeného autora. Polemizuje sa, že by ním mohol byť sám stavbyvedúci Hyacint Hanghe, keďže v niektorých historických listinách mu je autorstvo už pripísané. Kompletnú prestavbu zodpovedne riadil a celý jej priebeh zapisoval do svojho denníka. Je to jediný zachovaný historický dokument, ktorý mapuje túto významnú stavbu. Sú v ňom zdokumentované všetky príjmy a výdavky. Aj keď informácie v ňom nie sú úplné, jeho historická hodnota je obrovská.

Páter Hanghe predpokladal, že prestavba bude trvať 6 rokov, to bol však veľmi nepresný odhad. Vznik hrubej stavby napokon trval až 10 rokov a dekorovanie interéru ešte ďalších 18. Jeho najjedinečnejšou súčasťou sú veľkolepé fresky, ktoré zdobia strop kostola. Tieto krásne maľby, ktoré zobrazujú nebeský svet, aj dnes pôsobia majestátnym dojmom a vedia vyvolať silné emócie. Autorstvo týchto jedinečných fresiek sa pripisuje maliarovi Antonovi Shmidtovi a Jánovi Štefanovi Bopovskému, ktorých Hyacint Hanghe pozval v rokoch 1750-1751 do Prievidze.

Piaristický kostol bol oficiálne dokončený v roku 1769, no vysvätený už v roku 1753. Zaujímavosťou je, že v 18. storočí už v novom piaristickom kostole sídlila aj prvá lekáreň.

Celoživotné dielo Hyacinta Hangheho je dnes jednou z najkrajších barokových stavieb v Európe. Piaristický kostol a kláštor boli v roku 1963 vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Hyacint Hanghe sa v staršom veku utiahol na odpočinok, ktorý zostal tráviť v Prievidzi. Tu napokon 10. mája 1771, ako 70 ročný, zomrel a bol pochovaný v krypte pod piaristickým kostolom. Jeho hrobka sa bohužiaľ do dnešných čias nezachovala, no múry piaristického kostola si ho budú pamätať naveky. V minulom roku sme si pripomenuli už 250. výročie jeho úmrtia.

Viac o jednej z najvýznamnejších regionálnych pamiatok, Kostole Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie, sa dočítate v monografii Prievidzu. Vypožičať si ju môžete na regionálnom úseku našej knižnice.