Adventný špeciál II.
V stredoveku sa cirkevný rok začínal Veľkou nocou alebo Vianocami, no napokon sa jeho oficiálny začiatok ustálil na prelom novembra a decembra, teda na príchod adventu. Pre veriacich bolo a aj je toto obdobie posvätné. Je venované praktickým prípravám na Vianoce, ale i uctievaniu duchovných hodnôt. Aj preto ľudia trávili veľa času v kostoloch. Už o šiestej ráno sa chodilo na ranné omše „roráty“, na ktoré sa dedinčania za mrazivého úsvitu brodili cez snehové záľahy. V čase adventu sa jedna zo sobôt nazývala „odpustková“. Všetci veriaci prišli do kostola na spoveď, veľakrát ich bolo toľko, že na výpomoc prichádzali i kňazi z okolitých obcí.
zdroj: www.skacany.sk
Biblické príbehy si ľudia približovali aj pomocou betlehemských hier. Po dedine chodili tzv. „Betlehemci“, niekoľkí chlapci, ktorí predstavovali biblické postavy. Nosili so sebou drevený betlehem a popritom spievali koledy a náboženské piesne, za čo dostávali od dedinčanov koláče a drobné mince. Betlehemské hry pochádzali už zo stredoveku a uchovali sa až do 50. rokov 20. storočia. Rokmi viac a viac nadobúdali podobu ľudového divadla, začali sa v nich objavovať aj svetské postavy, ako napríklad pastieri. Vianočné predstavenia si mnohokrát nacvičil i učiteľ so svojimi žiakmi.
zdroj: www.ludovakultura.sk
Ďalšou úlohou miestneho učiteľa či kňaza bolo i pečenie oblátok. Spolu so žiakmi vyzbierali ingrediencie, upiekli oblátky a s koledou na perách ich rozdávali všetkým rodinám v dedine. To bolo však zvykom len od druhej polovice 19. storočia. Dovtedy si rodiny popri usilovných prípravách na Vianoce piekli oblátky sami, poprípade obdarili svojich susedov.
zdroj: www.muzeumpd.sk
Aj na vianočné oblátky sa viažu povery. Ľudia napríklad verili, že keď jednu vhodia do svojej studne, voda v nej bude stále čerstvá. Do studne sa hádzalo i jablko a orech a dotyčný pri tom hovoril: „Aj ty, hlboká studňa, aby si bola účastná Vianoc.“
„Na svätého Mikuláša už je celá zima naša.“
(6. december)
Jednou z najobľúbenejších slávností malých detí boli Mikulášske obchôdzky. Konali sa počas solárnych slávností, ktoré mali zabezpečiť zdravie a prosperitu pre rodinu a jej hospodárstvo. V dávnej minulosti sa Mikuláš deťom vôbec neukazoval, bol považovaný za neviditeľného svätca, ktorý roznáša radosť. Deti stáli v izbe s pootvorenými dvermi a recitovali básničku či modlitbičku. Mikuláš im za ňu do izby vhodil ovocie, orechy a kde tu i malý cukrík. Časom sa táto tradícia pozmenila a okrajovo sa spojila i s ľudovým divadlom. Starší chlapci z dediny sa prezliekli za biskupa Mikuláša, anjela a čerta a obchádzali všetky domy v dedine. Mikuláš mal dlhé rúcho až po zem a papierovú biskupskú čiapku, anjel s pomúčenou tvárou bol oblečený v bielej košeli a čert mal veľký čierny kožuch vyvrátený naruby. Po ich boku sa niekedy objavila aj sama smrtka. Deti im rovnako museli zarecitovať básničku alebo zaspievať pesničku a Mikuláš ich odmenil. Mnohé z nich sa však veľmi báli samopašných čertov, ktorí strašili deti na každom kroku. V súčasnosti z tohto obdobia zostalo zaužívané najmä obdarovávanie detí darčekmi do vyčistenej topánky alebo do okna.
zdroj: www.zivotseniora.sk
Malá sladkosť od Mikuláša dokázala na detských tvárach vyčariť obrovský úsmev. Deti sa tešili aj z červeného jabĺčka, ktoré je dnes pre nás samozrejmosťou. V minulosti však tomu tak nebolo. Mnohé hornonitrianske rodiny treli biedu a stravovali sa len z toho, čo si sami vypestovali na vlastnom statku.
Typickou ingredienciou v regionálnych jedlách bol hrach alebo bôb. O týchto plodinách sa síce hovorilo ako o jedle chudobných, no dobre pripravené boli výbornou pochúťkou.
Prievidžania, ktorých nazývali aj "bôbari" si najčastejšie varili bôbovú kašu, tzv. "pučiavku". Dva dni namočený bôb olúpali a spolu s nakrájanými zemiakmi uvarili v osolenej vode. Ďalším krokom bolo urobenie zásmažky z drobných kúskov cibuľe osmaženej na masti. Všetko spolu zamiešali, poriadne popučili a dobre povarili. Na ochutenie pridali soľ, korenie a maslo a mohlo sa jesť. Bôb sa dal vystriedať aj hrachom či fazuľou. K typickému prievidzskému jedlu sa výborne hodili oškvarky či klobáska.
zdroj: www.rkcpd.sk
Ďalšou špecialitou bôbarov bola bôbová polievka. Tá sa varila klasicky, ako všetky zeleninové polievky. Najchutnejšia je pripravená na kyslo.
zdroj: www.valachshop.sk
Nesmieme zabudnúť aj na výdatnú bôbovú večeru, ktorá chlapom zaručila silu do ďalšieho dňa. Na bravčovej masti opražili cibuľu a pridali čerstvý bôb. Ingrediencie nechali spolu podusiť a následne do nich pridali malé kúsky zemiakov. Keď všetko v hrnci zmäklo, nasypali soľ a korenie. Na tanieri sa takéto bôbové zemiaky podávali s čerstvou zeleninou.
Bôb sa dal pripraviť i na sladko. Uvarený, ho stačilo ošúpať a pretlačiť cez sitko. Pridala sa troška kakaa, cukru a máličko rumu. Zmes bolo treba dobre premiešať a vytvarovať z nej malé bôbové guľky. Tie sa namočili do rozpustenej čokolády a obalili v kokosovej múčke.
Dobrá a zdravá plodina teda nesmela chýbať na žiadnom stole, dokonca ani na štedrovečernom. V minulosti by sme v mnohých rodinách bôbové pochúťky našli po boku iných tradičných sviatočných jedál. Veľkú časť z nich tvorili rozličné polievky.
Jendou z nich bola napríklad štedrovečerná hubová polievka, na ktorú boli potrebné sušené hríby. Tie sa na hodinku zaliali vodou a následne varili s bobkovým listom a niekoľkými strúčikmi cesnaku. Polievku nakoniec zahustili zápražkou a smotanovou zátrepkou.
zdroj: www.zenskyweb.sk
Pre mnohých neznámou je tzv. "chomút". Ide o typickú štedrovečernú polievku v našom regióne. Z múky a vajec sa pripravilo cesto a po rozvaľkaní sa potrelo rozpusteným maslom. Navrch sa poukladali hrozienka a rozsypal škoricový a vanilkový cukor. Štrúdlu precízne zvinuli do tvaru chomúta a ponorili do variaceho sa mlieka. Keď nám vypláva na povrch, vieme, že je sladká polievka hotová.
zdroj: www.nuttery.sk
Najtradičnejšou polievkou i v súčasnosti je vianočná kapustnica. Recepty na ňu sa obec od obce líšia, no jej obľúbenosť pretrváva. V Diviakoch nad Nitricou ju varili aj so sušenými hubami. Smotanou, v ktorej sa rozmiešala hladká múka, ju zahustili a pridali soľ podľa vlastnej chuti. Každoročným zvykom je jej príprava na prievidzskom námestí.
zdroj: www.myhornanitra.sme.sk
Mnohé z týchto receptov sa uchovali vďaka Hornonitrianskemu múzeu v Prievidzi a prievidzskému Klubu bôbarov v knihe "Tak varili stará mať". Požičať si ju môžete aj v našej knižnici, na oddelení regionálnej literatúry.
zdroj: Hornonitrianska knižnica
