Členka literárneho klubu Hornonitrianskej knižnice zabodovala v medzinárodnom projekte
Uspieť v medzinárodnej konkurencii nie je jednoduché. O to viac poteší, že rodáčka z Prievidze svoj talent mohla ukázať v spoločnom zborníku básnikov z celého sveta.
Katarína Melišková má 21 rokov, žije v Prievidzi a je členkou literárneho klubu v Hornonitrianskej knižnici. Študuje anglický jazyk v odbore filológia na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pred vysokou školou ukončila štúdium psychológie a pedagogiky. Popri písaní študujem cudzie jazyky ako samouk.
Počas štúdia svoju báseň v anglickom jazyku prihlásila do medzinárodného projektu, kde sa medzi úspešnými poetmi umiestnila v zborníku najlepších autorov z celého sveta. Zborník vyšiel pod hlavičkou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a báseň Kataríny Meliškovej aj ostatných finalistov si môžete prečítať aj na stránke projektu: ilovepoetry.eu
„Táto báseň vznikla počas pandémie v roku 2020 ako moja úloha na hodine psychológie, kde som opísala svoje emócie, keď som nemohla chodiť do školy a učila som sa online cez počítače. Dôvodom vzniku mojej básne bolo opísať seba, či som sa po pandémii zmenila alebo nie a ako som ju prežila. Vďaka tomu som si v najhlbšom kútiku duše uvedomila, kto skutočne som. Báseň som vytvorila vďaka môjmu drahému vzťahu k poézii. Táto kreatívna stránka umenia je mojou súčasťou, ktorú nemožno odstrániť z hĺbky môjho srdca. Verím, že písanie oslobodzuje dušu, myseľ a ducha,“ hovorí na margo básne Melišková.
Tí, ktorí vedia čítať medzi riadkami, si všimnú všetky detaily. Táto báseň odráža autorkinu nádej na lepší zajtrajšok, čestnú a čistú vieru v Boha a nevinnosť.
Katarína píše príbehy na svojom písacom stroji, čo jej, ako sama hovorí, pomohlo prežiť pandémiu. Ponúkalo perfektnú príležitosť vyjadriť všetko, čo videla, cítila a vnímala. V tomto ťažkom období bolo dôležité neizolovať sa od svojich blízkych a riešiť problémy vo vzťahoch.
Rozhodla sa prihlásiť ju do projektu, aby báseň precítili aj iní ľudia. „Odporúčam vám, aby ste sa pri čítaní tejto básne sústredili a pozorne si všímali každé slovo. Toto je jediný spôsob, ako pochopiť túto báseň,“ odkazuje autorka.
Na stránkach Hornonitrianskej knižnice si ju môžete prečítať v slovenskom preklade:
Katarína Melišková
Kto som
Ľudia sa ma pýtajú kto som,
tam je ten zlom.
Veriaca srdcom.
Boh je pre mňa ten jediný
bez dedičnej viny.
Ako seba vidím?
Spisovateľ.
Čím?
Slovami – myslím.
Sypú sa nápady
ako malé zázraky.
Písací stroj
moja krásna zbroj.
Čaká dychtivo,
písať žičlivo.
Večer zaspávam a ráno vstávam
s pocitom, že to zatiaľ zvládam.
Každý deň je iný,
rozhodujú činy.
Mám i svoje sny,
strážia ich hviezdy.
Vzťahy?
Neriešia sa zavretými dverami.
Teraz je na to čas.
Len to ticho
premeň na hlas.
Už končím.
S čistým svedomím.
