Hlavná stránka / Zoznámte sa ... / Zoznámte sa... s Jánom Mjartanom

Zoznámte sa... s Jánom Mjartanom

Do početnej roľníckej rodiny v dedinke Sebedražie sa 5. mája narodil Ján Mjartan. Z jedenástich detí bol v poradí tretím potomkom. Svoje skromné detstvo si teda užil v dome plnom súrodencov.

Od malička nadaný a inteligentný chlapec absolvoval strednú školu v Prievidzi. Na svoje vysokoškolské štúdium si najskôr zvolil Právnickú fakultu v Bratislave. Neskôr však prestúpil na Filozofickú fakultu, kde študoval aj pedagogiku so zameraním na dejepis a zemepis. Ako tretí doplnkový predmet si zapísal ešte etnografiu. Napokon práve v tomto odbore našiel svoje životné poslanie.

Už počas vysokoškolského štúdia začal byť publikačne činný. Prvé dielo, ktoré vyšlo z jeho pera bolo venované jeho rodnej obci Sebedražiu. V tejto monografii zachytil všetky aspekty života v obci, či už to boli tradičné obydlia, kroje, remeslá, zvyky, nárečia alebo povery, ktoré sa dediny týkali. V knihe rovnako nechýbala aj faktami podložená história, či informácie o správe obce.

Ján Mjartan

zdroj: www.encyklopediapoznania.sk

Z univerzitného študenta sa stal asistent českého profesora Karola Choteka, ktorý bol prvým profesionálne vzdelaným etnografom pohybujúcim sa v slovenskej histórii. V jeho stopách chcel ísť aj Ján Mjartan, no po úspešnom ukončení vysokej školy sa v tomto odbore nedokázal hneď uplatniť. Stavil preto na svoje pedagogické vzdelanie a začal pracovať v školstve. Ako profesor pôsobil na prievidzskom a trenčianskom gymnáziu. Neskôr zasadol aj do riaditeľských kresiel v Michalovciach a Žiline. Popri tom viedol prednášky aj na svojej alma mater, na Filozofickej fakulte v Bratislave.

Etnografii a etnológii však zostal aj naďalej verný. Celkovo bol v týchto oboroch činný až 65 rokov. Počas života bol členom mnohých spolkov. Zaujímavosťou je, že rok pracoval aj ako kronikár mesta Prievidza a redaktor časopisu Náš kraj. Rovnako bol zakladateľom a šéfredaktorom odborného časopisu Slovenský národopis.

Počas jeho pôsobenia v Trenčíne sa stal kustódom Múzea Dr. Brančíka, kde pomáhal budovať miestne národopisné oddelenie. Následne sa stal členom Národopisného odboru Matice slovenskej. Od roku 1937 bol dokonca zvolený za jeho predsedu. V tom roku zostavil aj prvý slovenský Národopisný zborník.

V roku 1914, náruživý etnológ Ján Mjartan, vyslovil nápad a podnikol i prvé kroky na vytvorenie vedeckého ústavu, ktorý by skúmal život a obyčaje slovenského ľudu. Jeho snaženie vyústilo do vzniku Národopisného ústavu v rámci Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde zastával takmer 10 rokov pozíciu riaditeľa. V novovzniknutom ústave ho čakalo veľmi veľa práce. Ako úplne prvý riaditeľ musel vypracovať novú koncepciu ústavu, zabezpečiť ho po personálnej stránke, zaistiť priestor na bádanie a dokumentáciu zistených poznatkov a ich následnú publikáciu. Na margo tejto veľkej zodpovednosti na jeho pleciach povedal: „Úlohou slovenského národopisu je skúmať otázky formovania sa nášho národa ako etnického celku, skúmať problémy vzniku a vývoja našej národnej kultúry a života nášho ľudu. Toto skúmanie netýka sa však iba minulosti, ale naopak, v prvom rade sledujeme tie procesy zmien národnej kultúry a spôsobu života nášho ľudu, ktoré sa odohrávajú teraz.“

Ján Mjartan

zdroj: www.uetetnofolk.eu

V roku 1958 sa Jánovi Mjartanovi výrazne pohoršilo na zdraví. Vzdal sa preto riaditeľského kresla a v ústave zostal pracovať na pozícii vedeckého pracovníka. Aj napriek tomu neustále horlivo pokračoval v bádaní a skúmaní. Aktívne bol naďalej aj v publikačnej činnosti. Svoju úplne poslednú štúdiu „Posledný medovnikár a voskár v Prievidzi“ publikoval až vo veku 87 rokov, kedy bol Ján Mjartan ešte stále výborne zmýšľajúcim vedcom a bádateľom. On sám povedal: „Všetko, čo som v živote robil ako pedagogický a vedecký pracovník, považujem iba za službu svojmu národu a slovenskej vlasti.“ Zomrel 16. decembra 1996, v krásnom vysokom veku 94 rokov, v Bratislave.

Ján Mjartan sa nepochybne pričinil o poznanie kultúry slovenského ľudu nielen v rodnom Sebedraží, ale na Hornej Nitre a celom Slovensku. Aj preto na budove obecného úradu v Sebedraží visí pamätná tabuľa s jeho menom. Slávnostne odhalená bola v roku 2002, pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.

pamätná tabuľa Jána Mjartana

zdroj: www.rkcpd.sk

Vtedajší starosta Peter Juríček v príhovore povedal: „K osobnosti rodáka sa budeme neustále vracať, sme to práve my, jeho rodáci, ktorí máme tú česť a povinnosť pripomínať a chrániť jeho odkaz.“ Môžeme spokojne konštatovať, že jeho slová boli úprimné a pravdivé. Okrem toho, že bola po významnom rodákovi pomenovaná aj miestna základná škola, ktorá dôležitosť jeho osobnosti pripomína aj mladším generáciám, spomienka na Jána Mjartana sa vracia každý rok. Obec v spolupráci s niekoľkými regionálnymi ustanovizňami, okrem iných napríklad s Hornonitrianskym múzeom či Regionálnym kultúrnym centrom, od roku 2004 usporadúva „Mjartanovo Sebedražie“. Ide o súťaž v etnologickom výskume spojenú s prehliadkou ľudovej kultúry a regionálnych folklórnych skupín. Myšlienka vzniku tohto podujatia sa zrodila už v roku 2002, počas osláv Mjartanovho výročia, a organizuje sa dodnes. V súčasnosti je už tradičnou súčasťou slovenskej etnológie a kultúry nášho regiónu. V tomto roku sa bude konať 5. mája, kedy si pripomenieme už 120. výročie narodenia Jána Mjartana, zakladateľa slovenskej modernej etnológie.

Mjartanovo Sebedražie 2015

zdroj: www.rkcpd.sk

Diela z pera Jána Mjartana nájdete aj v našej knižnici, na úseku pre dospelých čitateľov. 

kniha "Ľudové rybárstvo na Slovensku" kniha "Jozef Ľudovít Holuby"

zdroj: Hornonitrianska knižnica



 

Online katalóg

online knižničný katalóg prihlásenie do čitateľského konta

Otváracie hodiny

Otváracie hodiny

 

Literárna jar Ondreja Čiliaka

Antológia 2022

Naši sponzori

INFO MAILOM

Registrujte sa pre bezplatný odber noviniek z diania v knižnici.

Kalendár podujatí

Predchádzajúci mesiac Október 2022 Nasledujúci mesiac
Po Ut St Št Pi So Ne
  1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31