Zoznámte sa... s Jánom Korvínom
Ján Korvín sa narodil 2. apríla 1473 v Budíne, ako následok tajnej lásky medzi kráľom Matejom Korvínom a pôvabnou meštiankou Barbarou Edelpöck.
zdroj: sk.wikipedia.org
Matej Korvín, milovaný panovník ale aj veľký záletník, mal niekoľko manželstiev ale ani jedno z nich mu neprinieslo kráľovského dediča. Po roku svojho, už tretieho manželstva, kráľ Matej zistil, že jeho manželka, neapolská princezná Beatrix Aragónska, mu nikdy neporodí dieťa. Rozhodol sa preto priznať ľavobočka Jána za svojho syna a jediného nástupcu na kráľovský trón.
Ján ako 4-ročný dostal kráľovskú výchovu a rokmi postupne nadobúdal bohatstvo, veľké majetky a významné tituly. Stal sa vlastníkom niekoľkých slovenský hradov ako napríklad Oravského hradu, či hradu Strečno. Jeho otec z neho spravil jedného z najbohatších ľudí v krajine, pretože chcel aby si ho ľud vážil a prijal ho za svojho budúceho kráľa. Rok pred svojou smrťou zaviazal uhorskú šľachtu prísahou, že zvolia Jána jeho nástupcom.
Kráľ Matej sa tiež pokúsil o výhodné manželstvo pre svojho potomka, keď mu vybavil zasnúbenie z talianskou princeznou Biancou Máriou Sforza. Ich manželstvo však bolo, kvôli intrigám kráľovej manželky Beatrix, zrušené.
zdroj: cs.wikipedia.org
Matej Korvín však nečakane zomrel skôr ako spravil z Jána kráľa. Ako 18-ročný sa stal sirotou. Po otcovi zdedil veľké majetky. Medzi nimi aj Bojnický hrad, ktorý si Ján vybral za svoje hlavné sídlo a reálne ho aj obýval. Práve on dal okolo hradu postaviť mohutné hradné opevnenie. Správu hradu dal na starosť svojmu kastelánovi Petrovi Pókymu. Chamtivý kastelán však za peniaze Jána Korvína zradil a hrad odovzdal Jánovi Zápoľskému. Dokonca sa pokúsil nástupníka na trón zavraždiť, za čo bol neskôr odsúdený na trest smrti verejnou popravou.
Pod nátlakom svojich nepriateľov sa Ján Korvín musel vzdať svojho nároku na trón a nemalej časti jeho hodnotného dedičstva. Kráľom sa teda nikdy nestal a porazený odišiel z bojnického panstva do Chorvátska, kde sa v roku 1496 oženil s chorvátskou šľachtičnou Beatrice de Frangepan. Mali spolu dve deti Kryštofa Korvína a Alžbetu Korvínsku. Obe však zomreli vo veľmi mladom veku, len pár rokov po smrti ich otca.
zdroj: en.wikipedia.org
Ján Korvín zomrel 12. októbra 1504, ako 31-ročný, v chorvátskej Krapine a neskôr bol pochovaný v meste Lepoglava.
Aj napriek tomu, že bol Ján Korvín pôvodom z Maďarska a veľkú časť života prežil v zahraničí, do našich dejín sa zapísal ako významná a obľúbená osobnosť. Hovorí sa o ňom ako o skromnom romantickom chlapcovi, ktorý s láskou trávil čas na bojnickom panstve. Pre Prievidzu zanechal aj významný dar, a to zlatú monštranciu v Kostole sv. Bartolomeja.
Farský kostol bol postavený už v 14. storočí. Rokmi bol rekonštruovaný a prešiel mnohými úpravami. Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je zasvätený sv. Bartolomejovi, šíriteľovi kresťanstva, ktorý bol za svoje presvedčenie mučený a sťahovaný z kože. Práve preto sa stal patrónom remeselníkov pracujúcich z kožou, ako napríklad garbiarov, obuvníkov, krajčírov, ale aj knihárov.
V kostole sa zachovalo niekoľko hodnotných predmetov. Neskorogotická monštrancia je však najvzácnejšou pamiatkou, ktorá sa tu nachádza. Je zhotovená zo striebra a celá pozlátená. Jej vysokú hodnotu dokazuje aj nádherná výzdoba a precízna zlatnícka práca. Ústredná postava je Ježiš korunovaný tŕním. Na vrchole monštrancie sa týči pelikán, ktorý vlastnou krvou kŕmi svoje mláďatá. To, že monštrancia mala patriť práve farskému kostolu v Prievidzi dokazuje aj umiestnenie postavy sv. Bartolomeja na jej pravej strane.
Viac o rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja sa dočítate v knihe od Barbory Matákovej "Kostol- symbol kultu a pamäti", ktorú nájdete u nás v knižnici na regionálnom úseku.
