Zoznámte sa... s Antonom Neuwirthom

Anton Neuwirth sa zapísal do slovenských dejín ako významná osobnosť v oblasti medicíny, politiky i viery.

Narodil sa 22. januára 1921 v Chalmovej. S rodinou sa často sťahovali, no časť detstva prežil aj v Bojniciach. I keď základnú školu vychodil v Žiline, strednú školu už absolvoval na prievidzskom gymnáziu. Práve toto obdobie považoval za jedno z najkrajších v jeho živote.

Zasiahli ho i búrlivé roky druhej svetovej vojny. Počas nich prišiel o časť rodiny, ktorá sa hlásila k židovskej viere, v koncentračných táboroch. Anton však bol od malička vedený ku kresťanstvu jeho veriacou matkou. Úprimná viera ho sprevádzala celým životom.

Po štúdiu medicíny a chémie sa stal lekárom. Začalo sa jeho pôsobenie v Ústave lekárskej chémie a prednášanie na Lekárskej fakulte v Bratislave i Vysokej škole veterinárskej v Košiciach.

Jeho intelekt z neho spravil vysoko uznávaného odborníka na celom Slovensku i v zahraničí. Dlhší čas žil a pôsobil  v Zürichu, spolu s manželkou, s ktorou mal počas života 4 deti. Rozhodli sa však vrátiť na Slovensko, aby tu svoje novonadobudnuté poznatky mohli ďalej šíriť.

Ako oddaný katolík nezdieľal názory komunistickej strany. Za svoje náboženské presvedčenie bol niekoľko rokov prenasledovaný a napokon v roku 1953, ako 32-ročný, i zatknutý priamo na akademickej pôde. V Prahe bol, na základe vykonštruovaného a klamlivého obvinenia, odsúdený na 12 rokov väzenia za vlastizradu a špionáž pre Vatikán. Z nich si odsedel 7 v Leopoldove a Ilave. Aj vo väznici pôsobil ako ošetrovateľ, či už fyzických ale i duševných problémov spoluväzňov. Cez toto temné a trpké obdobie ho dostala len úprimná viera v Boha a nekonečná láska k rodine, ktorá na neho doma čakala v chudobe.

V roku 1960 dostal zaslúženú amnestiu. Obnovilo sa jeho lekárske pôsobenie vo viacerých slovenských mestách. Jedného času pôsobil i v Bojniciach, kde sa napokon s celou rodinou i usadil.

Vo vyššom veku sa rozhodol zapojiť do politického diania našej republiky. V roku 1990 založil Kresťanskodemokratické hnutie a stal sa čestným predsedom Spoločenstva Ladislava Hanusa i predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Bol jedným z iniciátorov vzniku Katolíckej univerzity v Ružomberku a s jeho menom sa môžeme taktiež stretnúť v Kolégiu Antona Neuwirtha, ktoré bolo po ňom pomenované.

V rokoch 1992-1994 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto období bol aj jedným z kandidátov na prezidenta.

Napokon sa stal prvým slovenským veľvyslancom pri Svätej stolici vo Vatikáne. Tento post zastával 4 roky, po ktorých sa vrátil naspäť do Bojníc, kde prežil zvyšok svojho života v rodinnom kruhu.

Zomrel 21. septembra 2004 v Bojniciach, kde je i pochovaný.

Celý život zasvätil čestnej práci a pomoci druhým. Veril, že dobro vždy vyhrá nad zlom. Viera v spravodlivosť ho previedla všetkými útrapami života, napriek ktorým zostal dobrosrdečným, obetavým a pokorným človekom. Za celoživotnú prácu, dobré skutky a pomoc ľudom bol niekoľkokrát vyznamenaný. Stal sa nositeľom Veľkokríža Rytierskeho rádu Pia IX. i Zvrchovaného Rádu maltézskych rytierov. Dostal zlatú medailu od univerzity Urbaniana v Ríme i medailu za zásluhy o slovenskú diplomaciu.

Antona Neuwirtha, nášho významného rodáka, si napokon v roku 2011 uctila aj Prievidza, keď bol vyhlásený za čestného občana nášho mesta. Rovnaké vyznamenanie dostal i v Košiciach, za založenie Lekárskej fakulty na košickej univerzite.

V januári tohto roku sme si pripomenuli 100. výročie jeho narodenia, v septembri si zas pripomíname 17. výročie jeho úmrtia.