Zoznámte sa... s Karolom Joklom

Karol Jokl sa narodil 29. augusta 1945 v Partizánskom, na úplne prvé výročie Slovenského národného povstania. Už dátum narodenia ho predurčoval na jedinečný život. Každý šport, ktorého sa mladý Karol chytil mu išiel od ruky. Futbal mal však od narodenia v krvi. Zvolením futbalovej kariéry nasledoval stopy svojho otca, tiež výborného futbalistu Karola Jokla staršieho, ktorý roky hrával pre ŠK Baťovany. Ešte ako malý chlapec nevynechal ani jeden otcov zápas a dychtivo hltal každý pohyb nôh či výkop lopty. Loptu si vyrobil z čohokoľvek, stačila mu aj papierová guľa, za ktorou sa mohol naháňať. Po otcovi zdedil vrtkosť a priučil sa od neho i skvelej technike. Neobišli ho však ani tvrdé a poctivé tréningy, ktoré z neho spravili jedného z najlepších futbalistov v slovenských dejinách.

S futbalom začínal vo svojom rodnom Partizánskom, vo futbalovom klube Iskra Partizánske, už ako 16-ročný chlapec. Aj v tak mladom veku z neho sršal neprehliadnuteľný talent, a tak sa rýchlo dostal do seniorského družstva tohto klubu. Stal sa jedným z najlepších hráčov a zaujal niekoľko slovenských klubov. Jeho vysnívaným klubom bol Slovan Bratislava, do ktorého sa napokon aj dostal a stal sa jeho vzácnym prírastkom. Nebolo to však len tak zadarmo, za prechod do Slovana dostal 1759 slovenských korún a svojim bývalým spoluhráčom z Iskry vybavil i nové dresy.

Po Bratislave sa roznášali chýry o novom hráčovi z Partizánskeho, čo má kvality Brazílčana. Na jeho prvý tréning sa prišlo pozrieť až 3000 zvedavých divákov. Karol Jokl samozrejme nesklamal. Jeho šikovná technika a rýchle nohy sledujúcich ohúrili. Hovorilo sa, že „chodili na Jokla“, pretože sa vďaka svojim kreatívnym fintám stal diváckym obľúbencom. Karol Jokl skóroval hneď pri prvom zápase. Rýchlo sa stal oporou tímu. V drese belasých mu prischla prezývka „kopýtko“, keďže pochádzal z legendárneho mesta obuvi.

Karol dosahoval úspech za úspechom. Ako 18-ročný sa stal najmladším Slovákom v československej reprezentácií. Za reprezentáciu odohral 27 zápasov a 11-krát skóroval. Obdivné slová na hru Karola Jokla nebolo počuť len od Slovákov, ale aj zo zahraničia.  Často sa o ňom hovorilo ako o najlepšom hráčovi zápasu či „hráčovi večera“, aj ako o hráčovi medzinárodných kvalít, o ktorého by sa pobili mnohé krajiny a futbalové kluby.

Karol Jokl bol nezameniteľným futbalovým talentom, ktorý sa rodí raz za sto rokov. Nebol len rýchlym a pohotovým hráčom, no bol i mimoriadne technický zdatný. Vedel predvídať každý výkop a prihrávku. Bola radosť hrať po jeho boku, no hrôza stáť v zápase proti nemu. Kvôli svojim majstrovským kúskom, ktoré predvádzal na trávniku bol postrachom súperiaceho mužstva. Za svoju hráčsku kariéru sa nevyhol brutálnym faulom a nimi zapríčineným ťažkým zraneniam. Práve pre tieto zranenia Karol Jokl nemohol svoj talent využiť naplno a s futbalom musel aj predčasne skončiť.

Za Slovan Bratislava odohral 241 zápasov a strelil 69 gólov, no známejšie boli jeho šikovné prihrávky, ktoré si jeho spoluhráči veľmi cenili. Najpamätnejší sa stal práve jeho úplne posledný zápas v drese belasých. V Slovane celkovo pôsobil 12 rokov.

V roku 1975 odišiel zo svojho dlhoročného klubu do Baníka Prievidza. Príchod futbalovej ikony Prievidzou úplne otriasol. Hráča takýchto rozmerov nikto v prievidzskom futbalovom klube nečakal. V FC Baník bol napokon len rok a stihol streliť 4 góly.

Karol Jokl skončil svoju hráčsku kariéru v roku 1976, podľa mnohých príliš skoro. Futbal však naďalej miloval a venoval sa mu aspoň v role trénera. Trénoval niekoľko futbalových klubov na Slovensku, dokonca i v Rakúsku. O 20 rokov po svojom odchode zo Slovana sa mu naskytla príležitosť, ktorá sa neodmieta a stal sa asistentom trénera svojho milovaného klubu. Jeho návrat k veľkému futbalu priniesol Slovanu dva tituly majstrov sveta.

Svoju kariéru Karol Jokl ukončil kvôli bolestivým zraneniam, no rovnako aj jeho citlivej povahe. Veľmi silno prežíval každú výhru i prehru. Ťažko znášal nevydarené zápasy, či už v úlohe hráča alebo trénera. Jeden prehratý zápas sa mu stal i osudným, keď prišiel rozčúlený domov a zlyhalo mu jeho futbalové srdce.  Zomrel, len ako 51 ročný, 28. októbra 1996 v Bratislave. V roku 2021 si pripomíname 25. výročie jeho úmrtia.

Karol Jokl  sa stal jedným z najvýznamnejších futbalistov v slovenskej histórií. V roku 2016 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu. Jeho pamiatku si uctili aj rodáci v Partizánskom. Od roku 2008 nesie Mestský futbalový štadión jeho meno. Pri príležitosti slávnostného otvorenia štadiónu mu bola odhalená i pamätná tabuľa. Aj vďaka tomuto nebude Karol Jokl zabudnutý a v Partizánskom bude spomienka na neho a jeho plodnú kariéru naďalej živá.

Celú jeho životnú cestu a pôsobenie v Slovane Bratislava zdokumentoval Tomáš Černák v knihe Karol Jokl z edície Belasé legendy.

Viac o histórií futbalového klubu Baník a prievidzského futbalu sa dočítate v knihe 100 rokov futbalu v Prievidzi, ktorú nájdete v našej knižnici na úseku regionálnej literatúry.