Zoznámte sa... s Jozefom Kompánkom

Jozef Kompánek sa narodil 13. septembra 1836 v obci Hradište. Jeho rodný dom dnes označuje pamätná tabuľa. 

Jeho otec bol miestnym notárom, učiteľom a kostolným organistom. Nábožensky založený rodičia ho teda priviedli ku viere v Boha a štúdiu teológie. Po absolvovaní ľudovej školy v rodnom Hradišti, začal študovať na gymnáziu v Nitre. Nastúpil naň už ako 8-ročný a stal sa najmladším gymnazistom vo vtedajšej histórii. To bolo možné najmä vďaka jeho výbornému intelektu, už ako 4-ročný chlapec totiž dokázal plynule čítať aj písať, ale aj prísnej výchove jeho zásadového otca.

Teológiu začal študovať najskôr v Trnave, potom ho však vďaka výborným dosiahnutým výsledkom presunuli na štúdium do vychýreného Pazmánea vo Viedni. 4 roky strávené v zahraničí mu priniesli výborné vedecké a teologické vzdelanie a tiež mu napomohli zdokonaliť svoje lingvistické schopnosti. Osvojil si najmä nemčinu a francúzštinu.

Otvorené dvere do sveta vedy sa mu však náhle zatvorili kvôli jeho protiuhorskému postoju. Výbušná povaha a „pohoršujúce“ názory Jozefa Kompánka len napomohli k vzniku konfliktov medzi ním a maďarskými štátnikmi. Vo vedeckom svete sa teda nepresadil a nikdy sa mu nepodarilo získať vytúžený doktorát teológie.

Na cirkevnej dráhe však zotrval a v roku 1858 ho vysvätili za kňaza. Najskôr začal ako úradník biskupskej kancelárie v Nitre. Ako kaplán následne pôsobil v Skačanoch, po piatich mesiacoch ho preložili do Považskej Bystrice a onedlho na faru v Pruskom. Tu sa ako 25-ročný stal vychovávateľom v rodine uhorského grófa. Jeho výchovné metódy sa však neujali a po smrti grófovho syna sa Jozef Kompánek znova vrátil ku kaplánstvu a katechizmu.

Po pobyte na iných farnostiach sa opäť vrátil na faru v Pruskom a zastal tu pozíciu miestneho farára. Nekončené rozbroje a konflikty ho však neustále prenasledovali a dostávali do ťažkých životných situácii. Všetky spory týkajúce sa jeho osoby vznikali z nesúladu názorov. Jeho buditeľské zmýšľanie a národné cítenie sa bilo s predstavami maďarských grófov a štátnikov. Bol dokonca označený za nebezpečného pánslava, ktorý podrýva uhorskú štátnosť.

Nesmieme zabudnúť aj na jeho literárnu tvorbu, ktorá sa tiež často nestretla s uhorským odobrením. Za vydanie niektorých kníh bola dokonca postavený i pred súd, rozsudok z neho sa však neuchoval. Jozef Kompánek bol známy najmä ako autor náboženských a historických diel. Začínal však písaním poézie. Svoje prvé verše uverejnil v roku 1857 pod pseudonymom „A. Radmir“ v časopise Cyril a Metod. Výber z nich vyšiel dokonca i v knižnej podobe v roku 1869.

Rovnako je autorom štyroch zväzkov kázní, ktoré vydal na vlastné náklady. V roku 1895 sa venoval spísaniu stručnej histórie mesta Nitra a jej úlohu v kultúrnych dejinách Slovenska. Najznámejším z jeho diel sa stal rozsiahly cestopis „Pútnická cesta“, kde zobrazuje svoju púť po Ríme. Túto cestu, spolu s ďalšími hornonitrianskymi pútnikmi, podnikol v roku 1887 vlakom. V knihe neopisoval len siahodlhú púť, ale aj životné príbehy pútnikov, krásne Taliansko a jeho pamätihodnosti. Kompánkovo dielo sa stalo najrozsiahlejším cestopisom 19. storočia. Vyšiel v roku 1889 v Turčianskom sv. Martine.

Jozef Kompánek sa čiastočne venoval aj publicistike, najmä biografickým článkom o významných osobnostiach cirkevného života. Publikoval najmä v náboženských časopisoch ako napríklad Kazateľ, Katolícke noviny či Literárne listy. Jeho články sme však mohli zahliadnuť aj v Národných novinách, časopise Orol a iných.

Časté zmeny jeho pôsobiska ukončil v roku 1872 príchodom na faru do Ostratíc, kde zakotvil už natrvalo. Pôsobil tu 45 rokov. Naďalej rozširoval svoje buditeľské názory a vykonával osvetovú činnosť medzi obyvateľmi. Jeho postavenie počas silnejúcej maďarizácie a národnostného útlaku, zostalo pevné. Deti učil čítať aj písať po slovensky, rovnako v rodnej slovenčine aj kázal. Známy bol aj finančnou podporou mládencov z obce, ktorým prispieval na ich štúdia. V rámci kňazských povinností sa tiež venoval zveľaďovaniu ostratického kostola. Práve počas jeho pôsobenia bol na jeho bočnej strane vybudovaný oltár i nová kazateľnica.

Jozef Kompánek zomrel 2. februára 1917 v Ostraticiach, kde je aj pochovaný. V roku 1939 mu občania Ostratíc dali postaviť pamätný pomník. Nápis na ňom znie: „Slovenskému národnému buditeľovi, chýrnemu rečníkovi, výtečnému spisovateľovi a dobrému duchovnému pastierovi, postavili občania ostratickí a vďační okolití rodáci.“

Dá sa povedať, že aj vďaka národne uvedomelému kňazovi žili Ostratice pokojným životom. Svojou vytrvalou činnosťou pozdvihol nielen samotnú obec, ale aj okolie. Jeho kladný vplyv pretrval ešte dlho po jeho smrti, preto sa na neho v obci nikdy nezabudlo. Jozef Kompánek bol vyhľadávaným kňazom nielen v okolí svojej fary, ale na celom Slovensku a dokonca aj v zahraničí.

Za svoju všestrannú činnosť bol vymenovaný za čestného dekana a je nositeľom najvyššieho pápežského vyznamenania „Pro Ecclesia et Pontifice“. Do slovenských dejín sa zapísal či už ako básnik a prozaik, ale aj ako verný katolík, vynikajúci kazateľ, národný buditeľ a bojovník za sociálne práva Slovákov. V tomto roku si pripomíname 105. výročie jeho úmrtia.

Viac o pôsobení Jozefa Kompánka sa dočítate v monografii obce Ostratice, ktorú si môžete vypožičať regionálnom oddelení našej knižnice.

monografia Ostratice

zdroj: Hornonitrianska knižnica