Zoznámte sa... s Jánom Žirkom

V poslednom príspevku ste si mali možnosť prečítať o jednej z prvých slovenských knižníc, ktorú v obci Chrenovec založil kňaz Alexander Bizay. O jeho význame pre rozvoj kultúry a vzdelanosti v našom regióne nie je pochýb, no nebol jediným, ktorému tieto zásluhy pripisujeme.

V dnešnom príspevku sa zameriame na Dr. Jána Žirka, jednu z vedúcich postáv prievidzského politického, spoločenského a kultúrneho života v 20. storočí. Narodil sa 23. apríla 1885 v Mošovciach do obuvníckej rodiny. Strednú školu absolvoval na gymnáziu v Martine a Ružomberku. Za vysokoškolským vzdelaním odišiel do zahraničia, do Viedne a Budapešti, kde študoval latinčinu a dejepis. Na Slovensko sa vrátil už ako doktor filozofie.

Ján Žirko

zdroj: kniha "Prievidza - monografia mesta"

V roku 1911 ho kroky doviedli k nám na hornú Nitru. Ján Žirko teda síce nie je našim rodákom, no v Prievidzi prežil väčšinu svojho života. Ako mladý a schopný profesor nemal problém nájsť si v našom regióne prácu. Zamestnal sa najskôr na Piaristickom gymnáziu, kde vyučoval dejepis. V roku 1918 prešiel na Reálne gymnázium a zakotvil tu na takmer 30 rokov. Jeho odbornosť a ľudskosť ho predurčila k veľkej popularite, nielen medzi žiakmi, ale všetkými obyvateľmi Prievidze. Niet teda ani divu, že bol v rokoch 1938-1945 vymenovaný za riaditeľa gymnázia.

Štátne reálne gymnázium Fraňa Sasinka

zdroj: kniha "Prievidza na starých pohľadniciach"

I keď ho Prievidžania veľmi obľubovali, našli sa i takí, ktorým sa až tak nepozdával. Bol totiž veľkým zástancom demokracie a odsudzoval akúkoľvek rasovú, národnostnú či náboženskú neznášanlivosť. Naopak veril v toleranciu a spravodlivosť. Tieto hodnoty sa snažil vštepovať i do mladých formujúcich študentských myslí, do ktorých ako pedagóg vkladal veľké nádeje. Ako výborný znalca histórie sa snažil dokazovať ničivé následky vojny aj na konkrétnych prípadoch. Často čerpal i zo svojich skúseností z 1. svetovej vojny, ktorú prežil na vlastnej koži.

Jeho nezlomné názory sa počas 2. svetovej vojny ešte väčšmi upevnili. Naďalej sa staval na odpor voči akejkoľvek diskriminácii a židovským občanom pomáhal ako len vedel. Práve vďaka tejto nebezpečnej a šľachetnej činnosti ho i dnes považujeme za jedného z významných slovenských národovcov.

Revolučné myšlienky Jána Žirka si našli i nespočetné množstvo priaznivcov. Hneď po jeho príchode do Prievidze sa stal členom niekoľkých spolkov a organizácii. Mnohé z nich boli zamerané na pomoc v núdzi či chorobe, napríklad Červený kríž, Liga proti tuberkulóze alebo Okresná starostlivosť pre mládež.

Aktívny bol i vo sfére politickej, a to ako člen Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, kde pôsobil v národohospodárskom odbore. K tejto zložitej tematike prispel i niekoľkými učebnicami, ktorých bol spoluautorom. Bohatej publikačnej činnosti Jána Žirka sa však mohli tešiť najmä mnohé celoslovenské či regionálne periodiká. Vo svojich článkoch hovoril najmä o potrebe hospodárskeho rozvoja Slovenska a poskytoval i realistické nápady a riešenia. Z jeho pera však počas rokov vyšlo i množstvo rozhovorov, komentárov či biografických profilov. Tie publikoval najmä v novinách Náš kraj, ktorých bol už od ich založenia v roku 1919 dlhoročným redaktorom a podporovateľom.

Aj pri veľkom záujme o celoslovenskú situáciu, nikdy nezabúdal na mesto, v ktorom zapustil korene, našiel lásku a založil rodinu. S manželkou Adelou mali dvoch synov. Mladšieho Kolomana a staršieho Ladislava, ktorý sa dokonca vybral po stopách otca a stal sa profesorom prievidzského gymnázia. Ich rodinný dom sa kedysi nachádzal v blízkosti dnešného Námestia slobody. Situáciu aj problémy v našom meste teda výborne poznal a chcel sa pričiniť o ich riešenie. 19 rokov preto pôsobil ako člen obecnej rady. Nezabudnime tiež na jeho členstvo v správnom výbore Prievidzskej ľudovej banky, Handlovských baní či firmy Carpathia, ktoré boli najdôležitejšími súčasťami miestneho hospodárstva.

S istotou môžeme povedať, že si náš región zamiloval. Práve z jeho úst po prvýkrát vyšiel pojem Horná Nitra, ktorý s radosťou používame dodnes. V Prievidzi napokon 13. februára 1955 i zomrel. Rodinný hrob Žirkovcov môžeme ešte aj dnes vidieť na prievidzskom cintoríne.

hrob rodiny Žirkovej

zdroj: Hornonitrianska knižnica

Dlhoročný prínos Dr. Jána Žirka v našom meste je takmer neoceniteľný. Jedinečnou je najmä jeho snaha o rozvoj kultúry a šírenie osvety, či už ako predseda miestneho odboru Matice slovenskej alebo ako člen telocvičnej jednoty Orol. Do prievidzskej histórie sa zapísal v naozaj pozitívnom svetle, určite i vďaka tomu, že sa venoval organizácii obľúbených kultúrnych a spoločenských podujatí.

Práve jemu vďačíme za vznik a rozvoj dnes už veľkých kultúrnych ustanovizní. Po boku bojnického kňaza Karola Antona Medveckého, okresného náčelníka Jána Nováka a profesora Jána Mjartana, 6. júna 1926 založil Muzeálny spolok hornej Nitry v Prievidzi. Stal sa i jeho dlhoročným predsedom.

Nemalú úlohu zohral i pri zrode Prievidzskej ľudovej knižnice. V januári roku 1923 bol na zasadnutí obecného zastupiteľstva zvolený za člena knižničnej rady. Do nej boli okrem neho zvolené i také osobnosti ako pedagóg a verejný činiteľ Peter Bubliak alebo Jozef Sivák, o ktorom si povieme viac v ďalšom príspevku z cyklu „Zoznámte sa...“. Máte sa na čo tešiť.  

Viac o živote Jána Žirka v našom meste a dokonca i publikáciu z jeho pera si môžete prečítať na regionálnom oddelení našej knižnice.

kniha "Cesty do minulosti Prievidze" publikácia "Z minulosti Prievidze a jej škôl"

zdroj: Hornonitrianska knižnica