Zoznámte sa... s Jánom Mjartanom

Do početnej roľníckej rodiny v dedinke Sebedražie sa 5. mája narodil Ján Mjartan. Z jedenástich detí bol v poradí tretím potomkom. Svoje skromné detstvo si teda užil v dome plnom súrodencov.

Od malička nadaný a inteligentný chlapec absolvoval strednú školu v Prievidzi. Na svoje vysokoškolské štúdium si najskôr zvolil Právnickú fakultu v Bratislave. Neskôr však prestúpil na Filozofickú fakultu, kde študoval aj pedagogiku so zameraním na dejepis a zemepis. Ako tretí doplnkový predmet si zapísal ešte etnografiu. Napokon práve v tomto odbore našiel svoje životné poslanie.

Už počas vysokoškolského štúdia začal byť publikačne činný. Prvé dielo, ktoré vyšlo z jeho pera bolo venované jeho rodnej obci Sebedražiu. V tejto monografii zachytil všetky aspekty života v obci, či už to boli tradičné obydlia, kroje, remeslá, zvyky, nárečia alebo povery, ktoré sa dediny týkali. V knihe rovnako nechýbala aj faktami podložená história, či informácie o správe obce.

Z univerzitného študenta sa stal asistent českého profesora Karola Choteka, ktorý bol prvým profesionálne vzdelaným etnografom pohybujúcim sa v slovenskej histórii. V jeho stopách chcel ísť aj Ján Mjartan, no po úspešnom ukončení vysokej školy sa v tomto odbore nedokázal hneď uplatniť. Stavil preto na svoje pedagogické vzdelanie a začal pracovať v školstve. Ako profesor pôsobil na prievidzskom a trenčianskom gymnáziu. Neskôr zasadol aj do riaditeľských kresiel v Michalovciach a Žiline. Popri tom viedol prednášky aj na svojej alma mater, na Filozofickej fakulte v Bratislave.

Etnografii a etnológii však zostal aj naďalej verný. Celkovo bol v týchto oboroch činný až 65 rokov. Počas života bol členom mnohých spolkov. Zaujímavosťou je, že rok pracoval aj ako kronikár mesta Prievidza a redaktor časopisu Náš kraj. Rovnako bol zakladateľom a šéfredaktorom odborného časopisu Slovenský národopis.

Počas jeho pôsobenia v Trenčíne sa stal kustódom Múzea Dr. Brančíka, kde pomáhal budovať miestne národopisné oddelenie. Následne sa stal členom Národopisného odboru Matice slovenskej. Od roku 1937 bol dokonca zvolený za jeho predsedu. V tom roku zostavil aj prvý slovenský Národopisný zborník.

V roku 1914, náruživý etnológ Ján Mjartan, vyslovil nápad a podnikol i prvé kroky na vytvorenie vedeckého ústavu, ktorý by skúmal život a obyčaje slovenského ľudu. Jeho snaženie vyústilo do vzniku Národopisného ústavu v rámci Slovenskej akadémie vied v Bratislave, kde zastával takmer 10 rokov pozíciu riaditeľa. V novovzniknutom ústave ho čakalo veľmi veľa práce. Ako úplne prvý riaditeľ musel vypracovať novú koncepciu ústavu, zabezpečiť ho po personálnej stránke, zaistiť priestor na bádanie a dokumentáciu zistených poznatkov a ich následnú publikáciu. Na margo tejto veľkej zodpovednosti na jeho pleciach povedal: „Úlohou slovenského národopisu je skúmať otázky formovania sa nášho národa ako etnického celku, skúmať problémy vzniku a vývoja našej národnej kultúry a života nášho ľudu. Toto skúmanie netýka sa však iba minulosti, ale naopak, v prvom rade sledujeme tie procesy zmien národnej kultúry a spôsobu života nášho ľudu, ktoré sa odohrávajú teraz.“

V roku 1958 sa Jánovi Mjartanovi výrazne pohoršilo na zdraví. Vzdal sa preto riaditeľského kresla a v ústave zostal pracovať na pozícii vedeckého pracovníka. Aj napriek tomu neustále horlivo pokračoval v bádaní a skúmaní. Aktívne bol naďalej aj v publikačnej činnosti. Svoju úplne poslednú štúdiu „Posledný medovnikár a voskár v Prievidzi“ publikoval až vo veku 87 rokov, kedy bol Ján Mjartan ešte stále výborne zmýšľajúcim vedcom a bádateľom. On sám povedal: „Všetko, čo som v živote robil ako pedagogický a vedecký pracovník, považujem iba za službu svojmu národu a slovenskej vlasti.“ Zomrel 16. decembra 1996, v krásnom vysokom veku 94 rokov, v Bratislave.

Ján Mjartan sa nepochybne pričinil o poznanie kultúry slovenského ľudu nielen v rodnom Sebedraží, ale na Hornej Nitre a celom Slovensku. Aj preto na budove obecného úradu v Sebedraží visí pamätná tabuľa s jeho menom. Slávnostne odhalená bola v roku 2002, pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.

Vtedajší starosta Peter Juríček v príhovore povedal: „K osobnosti rodáka sa budeme neustále vracať, sme to práve my, jeho rodáci, ktorí máme tú česť a povinnosť pripomínať a chrániť jeho odkaz.“ Môžeme spokojne konštatovať, že jeho slová boli úprimné a pravdivé. Okrem toho, že bola po významnom rodákovi pomenovaná aj miestna základná škola, ktorá dôležitosť jeho osobnosti pripomína aj mladším generáciám, spomienka na Jána Mjartana sa vracia každý rok. Obec v spolupráci s niekoľkými regionálnymi ustanovizňami, okrem iných napríklad s Hornonitrianskym múzeom či Regionálnym kultúrnym centrom, od roku 2004 usporadúva „Mjartanovo Sebedražie“. Ide o súťaž v etnologickom výskume spojenú s prehliadkou ľudovej kultúry a regionálnych folklórnych skupín. Myšlienka vzniku tohto podujatia sa zrodila už v roku 2002, počas osláv Mjartanovho výročia, a organizuje sa dodnes. V súčasnosti je už tradičnou súčasťou slovenskej etnológie a kultúry nášho regiónu. V tomto roku sa bude konať 5. mája, kedy si pripomenieme už 120. výročie narodenia Jána Mjartana, zakladateľa slovenskej modernej etnológie.

Diela z pera Jána Mjartana nájdete aj v našej knižnici, na úseku pre dospelých čitateľov.