Zoznámte sa... s Izákom Cabanom

Pre mnohých neznámy Izák Caban sa narodil 5. júla 1632 do rodiny evanjelického farára, odkiaľ zdedil i svoje vierovyznanie. Podľa niektorých historických prameňov pochádzal z hornonitrianskej obce Brodzany, no v iných sa zas píše, že bol rodákom z Brezna. Informácie o jeho narodení a detstve teda nie sú úplne presné, vieme však, že sa Izák Caban i tak spája s naším regiónom. Jeho spojenie s Hornou Nitrou sa prehĺbilo počas štúdia na evanjelickej škole v Prievidzi. Ďalšie štúdium absolvoval na prestížnej univerzite v Šoprone a neskôr v nemeckom meste Wittenberg, kde sa venoval evanjelickej teológii. Tu v roku 1659 úspešne zavŕšil svoje štúdium a získal titul magistra.

Šťastne sa vrátil na rodné Slovensko, presnejšie do Brezna, kde 3 roky pôsobil ako rektor miestnej evanjelickej školy. Odtiaľ jeho cesta viedla do Prešova, kde rovnako pôsobil ako profesor. Zaujímavosťou je, že školu, na ktorej vyučoval aj sám založil. Spolu s filozofom Jánom Bayerom stáli totiž za vznikom „Prešovskej školy“. Išlo o reformačnú školu, ktorá zohrala dôležitú úlohu vo vývine slovenskej filozofie 17. storočia. Vznikla prebudovaním mestskej školy, najskôr na sedemtriedne lýceum a napokon až na desaťtriedne evanjelické kolégium. Izák Caban sa nezaslúžil len o jej vznik ale následne aj jej rozkvet. Prednášky viedol najmä v oblasti polemickej teológie a teoretickej filozofie, vyučoval však aj fyziku a metafyziku. Vynikal tu ako skvelý a obľúbený pedagóg. Aj on bol nepochybne dôvodom toho, že sa novovybudovaná škola mohla rovnať aj vyšším katolíckym školám na Slovensku.

V neľahkých časoch drsnej protireformácie, ktorú prišli Jezuiti presadzovať aj do Prešova, musel mesto opustiť. Primäla ho k tomu najmä poprava jeho priateľa Mikuláša Drábika, za odpor voči habsburskému panovníckemu rodu. Izák Caban, vystrašený touto udalosťou, radšej utiekol do Nemecka a na nejaký čas sa usadil v meste Tubingen. Odtiaľ sa s rodinou presťahoval do Rumunska a na Slovensko sa už nikdy nevrátil. V rumunskom meste Sibiu pôsobil ako stredoškolský učiteľ a neskôr dokonca aj ako riaditeľ gymnázia, rektor a kazateľ až do svojej smrti. Izák Caban zomrel 18. marca 1717, vo veku 74 rokov. Mal jedného syna, ktorý sa stal kráľovským sudcom. Zaplietol sa však vraj do sprisahania proti rumunskému kráľovi, za čo bol v roku 1703 popravený.

Do slovenských dejín sa Izák Caban zapísal v mnohých smeroch, či už ako filozof, profesor, teológ alebo dramatik. Venoval sa najmä písaniu odborných textov, ale aj barokových básni či školských hier. Jednu z divadelných hier napísal aj počas svojho učiteľského pôsobenia na Prešovskej škole. Hru s názvom „Lyceum eperinsae dramaticum“ sám napísal a nacvičil so svojimi žiakmi. V roku 1661 vyšla dokonca i knižne.

Za významnú osobnosť ho však považujeme najmä preto, že ako prvý hlásal atomistiku. Hovorí sa teda o ňom ako o prvom atomistovi nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku. Veľký záujem o tento filozofický smer v ňom začal rásť už počas štúdia v Nemecku, najmä kvôli vplyvu jeho profesorov nemeckých atomistov J. Sperlinga a D. Sennerta. V tomto smere za svoj život uverejnil vyše 60 filozofických prác. Zameriaval sa v nich aj na protestantskú scholastiku a Aristotela. Vo svojom hlavnom filozofickom diele „Existentia atomorum“ obhajoval základné myšlienky atomizmu.

Toto 138-stranové dielo napísal ešte počas jeho pobytu vo Wittenbergu a bolo výsledkom samostatného bádania filozofa. Formou otázok a odpovedí v ňom uviedol 24 argumentov, ktoré mali dokázať existenciu atómov. Tie hovorili, že hmota sa skladá z atómov, ktoré sa pohybujú vo vákuu. Caban totiž pokladal atómy za najmenšie možné častice, ktoré sa už nedajú ďalej deliť. Vravel, že atómy majú rôzne tvary. Môžu byť napríklad guľaté, kužeľovité, oválne, hranaté, či háčikovité. Túto teóriu sa pokúšal i dokázať. Z kuchynskej soli a vody vytvoril nasýtený roztok. Doň pridal uhličitan draselný, sódu a pár kvapiek kyseliny sírovej. To všetko sa mu aspoň čiastočne rozpustilo. Na základe tohto výsledku teda Caban vyhlásil, že medzi atómy jednej látky sa zmestili ešte aj atómy inej látky. Vyslovil vtedy vetu: „Skúsenosť je základom celej filozofie.“ Takýmito výrokmi, či už správnymi alebo nie, vyvracal a kritizoval filozofiu Aristotela. I keď mnohé z jeho filozofických prác sa dnes považujú za bezvýznamné, jeho osoba a práca na význame nestráca. Do histórie sa zapísal ako prvý slovenský atomista.

O všetkých oblastiach filozofie si prečítate aj v našej knižnici, na úseku spoločensko-vednej literatúry.