Zoznámte sa... s Antonom Miššuthom

Anton Miššuth sa 19. novembra 1866 narodil do chudobnej baníckej rodiny v Donovaloch. Po skončení ľudovej školy a gymnázia sa rozhodol pre štúdium teológie v Banskej Bystrici. V roku 1891 bol vysvätený za kňaza a začal svoje pôsobenie vo viacerých slovenských mestách a farách.

Do Prievidze prišiel v roku 1921 a zaujal post miestneho farára. V tom istom čase začal svoje pôsobenie i významný bojnický farár Karol-Anton Medvecký. Obaja kňazi zahájili novú éru rozkvetu Hornej Nitry.

O Antonovi Miššuthovi sa hovorilo ako o skromnom, dobrosrdečnom a otvorenom človeku. Popri vykonávaní kňazských povinností, pomáhal najmä miestnym chudobnejším rodinám. Pod jeho rukami vzniklo množstvo kultúrnych a charitatívnych spolkov. Oduševnene a horlivo šíril osvetu, najmä medzi mládežou. Pod jeho vedením sa nacvičovali divadelné a spevácke predstavenia. Pričinil sa o rozvoj vzdelanosti a školstva, či už vlastným intelektom alebo peňažnými darmi. Na prievidzskom gymnáziu vyučoval náboženstvo.

Ako predstaviteľ HSĽS stál na čele národného hnutia. Svoje myšlienky šíril pomocou literárnej tvorby. Písal do niekoľkých slovenských novín a časopisov, napríklad do Slovenských Pohľadov, Katolíckych novín a mnohých iných. Najviac činný bol v regionálnom časopise Náš Kraj, kde bol redaktorom a určitý čas ho i viedol. Mnohé z jeho článkov sú podpísané len jeho pseudonymami. Najznámejší a jemu najbližší bol Kyjak, ale písal i pod menom Alfa, Gama, či Tatrín.

V roku 1924 prenikol aj do sveta poézie. Vyšla mu prvá a jediná básnická zbierka pod názvom Z víru života, ktorej básne mali prevažne náboženskú a sociálnu tématiku. Pozornosť si však zaslúži i jeho prírodná lyrika.

Obľúbený prievidzský farár bol v roku 1929 zvolený za starostu nášho mesta. Napriek ťažkým časom, zažila Prievidza pod vedením Antona Miššutha veľký rozmach. Počas jeho starostovania bol dobudovaný mestský vodovod, postavený nový obecný dom a prišlo i k rozsiahlej úprave prievidzských ulíc. Na túto pozíciu však zasadol už vo vyššom veku a so zdravotnými problémami. Preto jeho odstúpenie z funkcie nebolo prekvapením, ale i tak sklamaním. Svojho postu sa vzdal v roku 1934, len krátky čas po jeho opätovnom zvolení. O rok na to skonal.

Zomrel 3. februára 1935 v Prievidzi. Prievidžania prišli nielen o váženého starostu, ale aj milovaného farára. Je pochovaný na prievidzskom cintoríne a na jeho náhrobku môžete vidieť plastiku oráča, ktorá symbolizuje hlbokú stopu, ktorú zanechal v Prievidzi jeho pôsobením a snahou o cirkevný, kultúrny a hospodársky rozvoj nášho mesta.

Za jeho zásluhy a prebudenie národného cítenia obyvateľstva mu bolo mestom Prievidza udelené čestné občianstvo ešte počas 1. Československej republiky.

Anton Miššuth bol a stále je významnou osobnosťou kultúrneho života mesta Prievidza. Jednou z jeho zásluh bol už spomínaný novopostavený Obecný dom.

Jeho predchodcom bol mestský dom, ktorého história siahala až do 16. storočia. Dokonca existujú domnienky, že postavený bol už v prvej polovici 15. storočia. Renesančná dvojposchodová, na svoju dobu veľká a priestranná budova sa rozpínala na prievidzskom námestí. Sídlil v nej mestský magistrát, v ktorom sa konali voľby a dôležité zasadnutia.

Mestský dom hral veľkú úlohu i v rozvoji školstva a vzdelania v našom meste. Vyučovalo v ňom počas rokov mnoho škôl. Prvá sa tu od roku 1560 usadila evanjelická škola, kde študovalo množstvo významných a slávnych osobností. Jednou z nich bol vraj i Vavrinec Benedikt Nedožerský. Po evanjelikoch tu niekoľko rokov učili i piaristi. Po nich zas farská škola.

Bol tu umiestnený i mestský archív, ktorý obsahoval všetky dôležité a historické listiny. Ako vieme tento archív, rovnako ako iné, vyhorel počas kuruckých nájazdov v 17. storočí. Násilným rabovaním a podpálením mesta sme prišli o mnoho spomienok na našu históriu. Mestský dom bol však úsilím občanov obnovený. Neskôr sa stal aj sídlom mestského notára, obecnej stráže a viacerých spolkov.

V roku 1923 však už bola budova v katastrofálnom stave. Hovorilo sa o nej ako o biednej a zastaranej, ktorá robila mestu veľkú hanbu. Občania žiadali zmenu a chceli aby bol mestský dom okrasou. Za jeho historickú hodnotu však nikto nebojoval, a tak sme stratili jednu z najstarších a významných budov nášho mesta. K úplnej prestavbe prišlo v roku 1932, keď bol starostom mesta práve Anton Miššuth. Pôvodná budova bola zrútená a na jej mieste postavená nová od základov. O rok na to bola uvedená do používania. Nová budova bola tiež dvojposchodová a jej vstup bol uprostred námestia.

V Obecnom dome sídlili rozliční nájomcovia. Na prízemí si prenajímalo priestory holičstvo a drogéria, tiež tam sídlila strážnica a byt strážmajstra. Na prvom poschodí bola zasadacia miestnosť, notársky úrad a miestnosť komposesorátu. Na druhom poschodí sídlila čitáreň a obecná knižnica, ktorá písala i históriu tej našej.Od roku 1933 tu bola umiestnená hudobná škola a niekoľko zbierok Muzeálneho spolku hornej Nitry.

Nový mestský dom, ktorý vyrástol na troskách toho starého, je dnes jeho dôstojným nástupcom.