Prvomájový špeciál

„Studený máj, v stodole raj.“

 

Mesiac máj bol a stále aj je považovaný za najkrajší z celého roka. Pestrofarebné kvety v rozkvete a príjemné jarné slnečné lúče jeho popularite ešte väčšmi hrajú do karát. I keď bol odjakživa pokladaný za čas lásky, ironicky vraj nebol vhodný na uzatváranie sobášov. To naopak neplatilo pri vrúcnych vyznaniach a prípadných pytačkách. Na to bol máj priam stvorený. Ľudia verili, že všetko čo sa v máji narodilo, urodilo alebo vzniklo, malo mať šťastný život. Za najmagickejší bol považovaný prvý máj.

Nebol však opradený len láskyplnými čarami, ale aj zlomyseľnou mágiou. Hlavnými postavami v ľudových poverách boli zas a znova povestné strigy, ktoré ľudom strpčovali život počas celého roka. V niektoré noci, viac než iné, naberali ich sily na intenzite. Ani prvá májová noc nebola výnimkou, dokonca ju niekedy nazývali aj nocou čarodejníc. Bosorky sa stretávali ako vždy na krížnych cestách. Ich nežiadané počarovanie vraj malo vplyv na nedostatok úrody, zničenie mladých vykvitnutých rastlín alebo aj štipľavý mráz. Ľudia sa svoje majetky proti zlým strigám snažili ochrániť pomocou mladých halúzok, ktoré zastrkávali do brázd na poli. Silný efekt malo mať vraj aj praskanie bičov, o ktoré sa v dedinách postarali miestni pastieri.

S východom prvomájového slnka sa však objavilo aj niekoľko príjemnejších povier. Pozitívnu silu mala napríklad ranná rosa, ktorá pomáhala pri bolestiach a dokázala vraj liečiť oči. Dobré vlastnosti sa pripisovali aj prvému májovému dažďu, ktorý mal dievkam zabezpečiť dlhé a pekné vlasy. Preto dievčatá na tomto daždi neraz dobrovoľne mokli a pri tom hovorili: „Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť.“ Povery spojené so zmenami počasia sa viažu takmer ku každému dňu v roku. Jedna zo známych májových pranostík napríklad znie: „Májová kvapka za dukát stojí.“

 

„Máj, máj, máj zelený,

pod oblôčkom sadený.“

 

Prvý máj sa však poväčšine niesol v radostnej, veselej až zaľúbenej atmosfére. Jeho význam sa spája najmä s mladými vydajasúcimi dievčinami, zamilovanými mládencami a vysokými ozdobenými stromami. V zvykosloví je strom všeobecne často nazývaný májom. Toto pomenovanie nemá súvis len s obľúbeným jarným mesiacom, ale bol odvodený aj z jeho ďalšieho a oveľa staršieho názvu, háj alebo hájik. Zvyk stavania májov má svoje korene už v starodávnom antickom období. Staroveké národy dávali na prvého mája pred svoje domy stromčeky, ktoré mali slúžiť ako ochrana pred zlými duchmi a zákernými chorobami. Výskyt a ďalší vývoj je evidovaný aj v stredoveku, kde sa máje stavali pred príbytky vážených a zámožnejších osôb. Rokmi sa teda zvyk ďalej menil a formoval a nakoniec sa stal symbolom pravej lásky a spôsobom jej vyznania. Ako mnohé iné, aj táto tradícia sa napokon rozšírila po celom Slovensku a vo všetkých oblastiach sa odohrávala v podobnom gardé.

Prvý máj bol teda dňom, kedy dievča čakalo na svojho milého, častokrát na tajného ctiteľa, aby jej pred okno prišiel postaviť máj a vyjadriť jej tak svoju náklonnosť. Touto cestou chlapci vyznali svoju lásku a nepriamo dokonca požiadali o ruku dievčaťa. V 15. storočí bolo postavenie mája sľub lásky a vernosti, a teda čosi ako zásnuby. Na dôležitosti tento zvyk však storočiami strácal a bol skôr chápaný ako milá a zábavná tradícia, ktorou chlapec priznal svoje zaľúbenie alebo postavil máj len ako dar z dobrej vôle všetkým slobodným dievkam. V 20. storočí ich stavali zväčša muži, ktorí narukovali na vojnu, no nápomocní im boli všetci chlapi v dedine.

Chlapci sa na príchod posledného jarného mesiaca museli poriadne pripraviť. Máje mali totiž pod oknami dievčaťa stáť už zavčas rána. Okrem toho to všetko museli zvládnuť v tajnosti. Preto sa chlapci pustili do roboty už v posledný aprílový týždeň. Po stromy si zväčša išli do blízkeho lesa. Vyberali vždy statné stromy, ktorých výška zväčša dosahovala 10-15 metrov. Niektoré však boli až 30 metrov vysoké. Spodné konáre chlapci očistili a niekedy aj dozdobili ornamentami. Najzaujímavejší bol však zelený vrchol stromu, ktorý ozdobili rôznofarebnými mašľami a stužkami. Zo žartu naň prichytili aj fľašku páleného, najmä ak máj stál pri miestnej krčme.  Na prichystaný strom museli ešte vykopať hlbokú jamu. To sa zväčša dialo v prvú májovú noc. Pri stavaní mohutných stromov bolo treba viac rúk a preto si chlapci zo solidarity navzájom pomáhali. I keď ich stavali potajomky, zahalení v hlbokej tme prvomájovej noci, zvedavé dievčatá vykúkali zo svojich okien aby vedeli, ktorým mládencom sa páčia.

Krásne vysoké máje vyzdobili celú dedinu, pretože stáli pred takmer každým domom, kde bývala slobodná dievčina. Často sa stávalo, že vo dvore jednej nezadanej dievky stálo aj niekoľko májov naraz. Stretnutie všetkých jej nápadníkov potom skončilo buď veľkou bitkou alebo skvelou zábavou. Hnev sa však netýkal len žiarlivých chlapcov, ale aj starých dievok. Ako výsmech im totiž pod oknami často stál položený vyschnutý konár alebo suchý jalovec.

Okrem májov, ktoré mali byť symbolmi pravej lásky, sa stavali aj máje spoločné. Tie boli darované všetkým slobodným ženám a polahodili oku každému obyvateľovi. Stavali sa napríklad pred kostol, krčmu, či richtárov dom.

Ako bývalo zvykom, ani pri stavaní májov nemohla chýbať hlasná muzika, kopa dobrého jedla a pálenka. V niektorých obciach dokonca chlapci dostali po štamperlíku aj ako odmenu za postavenie máju svojej milej. Po krátkej a veselej návšteve potom väčšina chlapcov odišla a v dome zostal len ten, ktorý dotyčnej dievčine dvoril. Takto ešte väčšmi vyjadril svoje city a usiloval sa získať požehnanie od jej rodičov. Dievčatá chlapcov odmeňovali aj romantickejšie, a teda zastrčením pierka za ich klobúk. Takto mládencovi opätovali lásku.

Počas celého dňa chodili mladí muži po dedine a pri každom postavenom máji dievky vytancovali. Veselá atmosféra sa nakoniec zavŕšila v krčme na tanečnej zábave. Na znak ich vďaky, dievčatá často doniesli veľa chutného jedla a mládenci sa postarali o vyplatenie muzikantov. Na konci mesiaca prirodzene nasledovalo aj válanie postavených májov, ktoré tiež sprevádzala veselá hudba a spev. Vo dvoroch, kde sa zišlo viac mládencov sa vždy popíjalo a tancovalo.

Jedného času, a teda v niekoľkoročnom období socializmu, sa z dňa, ktorý bol venovaný láske stal aj sviatok práce. To znamenalo aj vznik nových aktivít a činností, ktoré sa ho potom týkali. Od skorého rána sa ľudia z miest aj obcí zhromažďovali na námestiach, kde sa konali veľké oslavy vtedajšieho režimu. Zúčastniť sa na nich museli takmer všetci, často aj nedobrovoľne. Nemohli chýbať napríklad zamestnanci z vtedajších podnikov alebo družstiev, študenti, ale aj rodiny s deťmi, ktoré boli zvedavé na veľký rozruch v centre mesta. Zhromažďovali sa okolo postavenej tribúny, na ktorej stála významná delegácia, pozostávajúca z členov komunistickej strany, účastníkov Slovenského národného povstania, či príslušníkov ruskej armády. Na oslavnú manifestáciu niektorí ľudia prichádzali naozaj vo veľkom, vo vyzdobených alegorických vozoch. Za výkrikov „Sláva KSČ“ s veľkými transparentami v rukách povinne oslavovali vtedajší režim.

Aj napriek týmto zmenám sa ľudový zvyk stavania májov uchoval až dodnes a aj v súčasnosti sa praktizuje po celom Slovensku. Ako to ale býva, vo svojej pravej podstate sa vyskytoval skôr na dedine ako v meste. Pri mestskom životnom štýle sa totiž mnohé z ľudových zvyklostí výrazne pozmenili. Túto tradíciu si dnes pripomíname oveľa formálnejšie. O postavenie mája sa zväčša postará samospráva alebo občianske združenie. Ten sa potom počas celého mesiaca týči na námestí, pred kostolom alebo iným sociálnym či kultúrnym zariadením. Jeho stavanie sprevádzajú vždy aj menšie oslavy a zábavný program, ktorý zabezpečia folklórne skupiny alebo iné občianske spolky. Kde tu by sme však aj v súčasnosti mohli nájsť menší máj postavený pri rodinnom dome, ak je nápadník jeho obyvateľky naozajstný romantik.

Viac o zamilovanom stavaní májov v našom regióne sa dočítate na úseku regionálnej literatúry našej knižnice.

monografia obce Kanianka kniha "Rok vo zvykoch nášho ľudu"

zdroj: Hornonitrianska knižnica