Novoročný špeciál

„Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.“

(31. december)

 

Slávnostná atmosféra vianočných sviatkov sa tiahla až do konca decembra. Aj preto sa Silvester kedysi nazýval „malým štedrým večerom“ či „starými Vianocami“. Podobu sme ľahko našli aj v obsahu silvestrovskej hostiny, jediným rozdielom boli pridané mäsové pochúťky. Najsymbolickejšou bola v každej rodine obľúbená silvestrovská kapustnica.

Krásne čaro sviatkov sa rodina snažila v príbytku udržiavať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich bolo použitie obrusu stiahnutého zo štedrovečerného stola. Najväčší účinok mal nevypratý, častokrát sa na ňom ešte našli omrvinky z vianočných dobrôt.

V súčasnosti sa najväčšej obľube tešia veselé oslavy a zábavy v sprievode farebných ohňostrojov. Silvestrovské veselice sa konali aj v minulosti. Ich veľkolepú atmosféru dotvárali mladí chlapci streľbou a praskaním bičov.

Jednou z tradičných zábaviek mladých dievčat bolo obhadzovanie dverí mládencov v dedine hrncami plnými orechov a jabĺk, ktoré volali „nové roky“.

Najdôležitejším, v minulosti i súčasnosti, však boli krásne chvíle strávené s rodinou.  

 

„Jasná a tichá novoročná noc zvestuje nám dobrý rok.“

(1.    január)

 

Prvý deň nového roku je tiež sviatkom „Bohorodičky Panny Márie“. Nesie sa v duchu nádeje, želaní a vinšov. Novoročné vinše mali priniesť zdravie, šťastie a hojnú úrodu v celom roku. Svojich fanúšikov si našli aj žartovné piesne, ktoré sa skvele hodili k veselej atmosfére začínajúceho roka. Začínalo sa najdôležitejším vinšom pre vlastnú rodinu, potom pre priateľov a susedov. Jedným z najznámejších vinšov v obci Kanianka znel:

„Vinšujem vám noví rok,

aby vám odpadol z pece bok,

a z poľice fšetki hrnce,

dajťe že mi kus bochňice.“

Mladí chlapci a muzikanti chodili už od rána po dedine a od domu k domu priali šťastný nový rok. Chlapci boli vítanými hosťami v každej domácnosti, na rozdiel od žien, pri ktorých naďalej platila povera, že keď vstúpia do domu ako prvé, prinesú zo sebou aj nešťastie. Každý vinš chlapcom zabezpečil sladkú odmenu a pre plnoletých aj pohárik páleného.

Po novoročnej omši sa začala novoročná koleda. V niektorých hornonitrianskych obciach, napríklad v Tužine, obchádzali domy tzv. „Novoročníci“. Boli to muži, ktorí za hlasného vyzváňania zvoncov chodili dedinou.  Pred každým domom poriadne zazvonili a vycengali si od domácich dary v podobe ovocia, orechov či drobných peňazí.

Za týmito poslami už prichádzal hlavný sprievod. Vpredu dvaja miništranti, so svätenou vodou a kadidlom v rukách, potom dvaja kostolníci a napokon farár, ktorý každý dom vysvätil. Izby na túto vzácnu návštevu museli čakať čisté a ešte stále slávnostne vyzdobené. Pre farára bola prichystaná obrusom prikrytá stolička. Ak si na nej posedel, nadobudla priaznivú moc. Ten kto si na stoličku následne sadol mal byť zbavený akejkoľvek bolesti krížov. Kto si zas utrel tvár obrusom, bol vraj chránený proti blesku.

Svoj význam mal i obrus na novoročnom stole. Malo sa jesť znova na tom istom, čo sa použil na Štedrý večer i na Silvestra. Ani novoročný obed sa neobišiel bez tradičných povier. Ani jeden chod v sebe nemal mať hydinu alebo králika, pretože by rodine mohlo ujsť či uletieť všetko šťastie. Naopak na stole nemohlo chýbať bravčové mäso, ktoré malo zabezpečiť blahobyt. V niektorých oblastiach bolo zvykom variť šošovicovú polievku, pretože jej tvar symbolizoval mince, a teda bohatstvo.

Reštrikcie platili aj na domáce práce. Najväčší zákaz dostalo pranie a následné vešanie bielizne. Tomu, kto by ju vyvešal hrozila smrť, pravdepodobne obesením. Rovnakú hrozbu smrti v sebe nieslo i vynášanie smetí, ktoré však znamenalo i prípadné vynesenie šťastia z domácnosti.

 

„Na Tri krále zima stále.“

(6. január)

 

Sviatok troch kráľov, ktorý poznáme aj pod názvom „Zjavenie Pána“, priviedol obdobie Vianoc i zimné novoročie k svojmu definitívnemu koncu, ktorého symbolom bolo oberanie vianočného stromčeka. Zvykom bolo jeho následné zavesenie na niektorý z ovocných stromov na statku. Magická moc skrytá vo vianočnom stromčeku mu mala dodať silu a zabezpečiť hojnú ovocnú úrodu aj v novom roku. Dni sa začali predlžovať a ľudia sa pripravovali na príchod Hromníc. Konali sa posledné obchôdzky a spievali posledné koledy. Už od 1. januára chodili po obci Traja králi. Zvyčajne to boli chlapci oblečení v dlhých bielych košeliach s korunami na hlavách. V rukách nosili betlehem a hrali tzv. „trojkráľovú hru“. Jej obsahom bola návšteva troch mudrcov, ktorí priniesli do Betlehemu dary, zlato, kadidlo a myrhu.

Typickou bola tiež tzv. „kňazská koleda“. Po dedine chodili miništranti, po boku kňaza, ktorý vysväcoval príbytky. Na dvere napísal iniciály troch kráľov, Gašpara, Melichara a Baltazára, a aktuálny rok. Naozajstný význam písmen G,M,B však bol Christus Mansionem Benedicat, v preklade Kristus žehnaj tomuto domu

Na písanie použil „trojkráľovú kriedu“, ktorá bola v tento deň vysvätená a tým nadobudla magické vlastnosti. Najsilnejšiu moc mali najmä kriedy, vysvätené 3 či 9-krát, pretože práve tieto čísla boli považované za najčarovnejšie. Používala sa na nakreslenie tzv. „ochranného kruhu“, ktorý mal chrániť proti zlým silám. Ľudia si ho kreslili napríklad okolo dverí, oblokov alebo postele, aby sa zbavili zlých snov a aj v spánku boli v bezpečí.

Podobnú magickú moc nadobudla aj svätená „trojkráľová voda“, z ktorej si mohol v kostole nabrať každý. Jej pozitívne vlastnosti boli vítané pri ľudovom liečení, ako ochrana pred nečistými silami. Ľudia verili, že každému kto si z vody odpil, mala zabezpečiť pevné zdravie a dobrý spánok počas celého roka. Vodou sa mohli pooblievať i domy a maštale.

Viac o tradičných silvestrovských veseliciach, vítaní Nového roku a oslavách sviatku Troch kráľov sa dočítate v knihe "Rok vo zvykoch nášho ľudu", ktorú nájdete na úseku spoločensko-vednej literatúry našej knižnice. 

Prajeme Vám všetko dobré do nového roku.

kniha "Rok vo zvykoch nášho ľudu"

zdroj: Hornonitrianska knižnica