Popoludnie Laca Keratu.

Doobeda sa venoval mladším, popoludnie si vyhradil pre skúsenejších. Nezišlo sa ich veľa, o to však bola beseda srdečnejšia. Návštevníci boli zvedaví na jeho tvorivé začiatky, pobyt v cudzine počas detstva, profesijné skúsenosti v písaní, dabingu, divadle i na spoluprácu s hercami. Autor sa prezentoval ukážkami zo svojej knihy poviedok aj spevom "švédskej národnej" piesne. Záver patril samozrejme podpisovaniu a prianiu, aby ľudia, ktorí nám majú čo odovzdať, sa radi ku nám vracali.