Zoznámte sa... s Vladimírom Reiselom

Úspešný básnik Vladimír Reisel sa narodil 19. januára 1919. Málokto však vie, že pochádzal z remeselníckej rodiny žijúcej v obci Brodzany. Keď mal ešte len 3 roky, presťahovali sa do neďalekých Veľkých Bielic, ktoré sú dnes súčasťou mesta Partizánske. Usadili sa v bírešskom dome, kde Vladimír prežil celé svoje detstvo. Základné vzdelanie získal vo veľkobielickej ľudovej škole a stredoškolské už v Prievidzi, na Štátnom gymnáziu Františka Sasinka. Za vysokoškolským štúdiom odišiel v roku 1937 za hranice, na Karlovu univerzitu v Prahe, kde študoval slovenčinu a francúzštinu.  Po rozpade Československej republiky a následnému vzniku Slovenského štátu bol v týchto nevyspytateľných časoch nútený vrátiť sa na Slovensko. V štúdiu však pokračoval a v roku 1941 ho i úspešne ukončil na Univerzite Komenského v Bratislave.  Ešte v tom istom roku si našiel i svoje prvé zamestnanie. Nastúpil na miesto profesora na Štátnej obchodnej akadémii v Bratislave. Ako pedagóg tu pôsobil do prelomového roku 1945, kedy sa jeho kariéra odklonila z pedagogickej dráhy a na krátky čas sa venoval žurnalistike, ako nový redaktor slovenského denníka Pravda.

Ako člen KSČ sa však neustále plne zaujímal o vyhrotenú politickú a spoločenskú situáciu počas vrcholiacej druhej svetovej vojny. Po Slovenskom národnom povstaní začal pracovať pre Ministerstvo zahraničných vecí v Prahe a zároveň i na pozícií tlačového atašé na československom veľvyslanectve v Paríži.

Jeho kroky ho však po niekoľkých rokov znova doviedli k žurnalistike. Opäť sa k nej vrátil ako redaktor týždenníka Život v roku 1952. Ďalšie pracovné miesto si našiel vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor. Jeho posledným pôsobiskom sa stal časopis Slovenské pohľady, v ktorom zotrval do roku 1987. Po odchode do dôchodku zostal žiť v Bratislave, kde napokon 1. septembra 2007, vo veku 88 rokov, aj umrel. Práve v tomto mesiaci sme si pripomenuli 15. výročie jeho úmrtia.

Okrem dlhoročnej publicistickej činnosti sa Vladimír Reisel venoval i literárnej kritike či prekladateľstvu. Práve v oblasti prekladateľstva sa mu pripisujú i veľké zásluhy. Prekladal najmä z francúzštiny a ruštiny, no tiež zo španielčiny alebo gréčtiny.

Nesmieme sa však zabudnúť zamerať i na jeho rozsiahlu básnickú tvorbu. Svoje úplné prvé diela uverejňoval ešte ako stredoškolák v populárnych slovenských časopisoch, ako bol napríklad Elán, Nové Slovo, Slovenské pohľady a mnohé iné. Ako mladý študent obdarený básnickým talentom sa počas vysokej školy zoznámil s mnohými osobnosťami českej literatúry a naplno sa nechal vtiahnuť do československého kultúrneho života. Knižne debutoval už v roku 1939. Jeho prvá zbierka nesie názov Vidím všetky dni a noci.

Vladimírova ranná tvorba smerovala k nadrealizmu. Tento umelecký smer bol akousi slovenskou podobou francúzskeho surrealizmu, ktorý bol spoločne českou básnickou avantgardou jeho najväčšími inšpiráciami. Do tohto umeleckého prúdu prispel lyricko-epickou básňou Neskutočné mesto (1943) a zbierkou V zrkadle za zrkadlom (1945).

Najčastejšími témami v týchto básňach boli najmä motívy smrti, detstva, nostalgie, ale aj lásky a erotiky. Vplyvom sociálnej situácie sa časom čoraz viac venoval i spoločenským a politickým problémom, ktoré zametali jeho rodnou krajinou v búrlivom predvojnovom a vojnovom období. V začiatkoch socializmu prešla jeho tvorba skôr k schematizmu. V básňach tak poväčšine opisoval a oslavoval úspechy komunistického režimu. Tento posun môžeme poznamenať v zbierkach Svet bez pánov (1951), Doma (1953), Milovaní milujúci (1954), Dobrí vtáci (1954) či Spevy sveta (1955).

Neskôr sa však Vladimír pomaličky vracal k svojim začiatkom, a teda k nadrealizmu v zbierkach Ďakujem ti (1957), Básne o sne (1962) a Smutné rozkoše (1966). Počas ďalších rokov, v zbierkach U nás (1977) a Rozlúčky (1980), naberala Reiselova poézia motivačné až filozofické sklony. Básnik v nich opisoval životné skúsenosti a problémy svojej generácie a návrat ku konvenčným mravným hodnotám spoločnosti.

Ľúbostnej lyrike venoval v roku 1984 zbierku Žena a muž. Išlo v nej o rozhovory muža a ženy o všetkých aspektoch romantického vzťahu. Posledné Reiselove zbierky, vyskladané z jeho starších nevydaných básni, mu vyšli na konci 80. rokov pod názvom Trpké plánky (1988) a Temné rozkoše (1989). V jeho zaujímavej tvorbe nájdeme dokonca i 4 básnické zbierky venované deťom a mládeži. Ide o zbierky Najdrahší šperk (1958), Keď sa lúka zelená (1961), Tisíc hier a tisíc kvetov (1961) a Zázračná muzika (1962).

Vladimír Reisel je celkovo autorom 19 zbierok a 17 prekladov poézie. Dnes ho považujeme za jednu z najhlavnejších osobností československej avantgardnej nadrealistickej lyriky.

Básne Vladimíra Reisela si môžete prečítať i v našej knižnici, na úseku pre dospelých čitateľov.