Zoznámte sa... s Jánom Kováčikom

Ján Kováčik sa narodil 9. apríla 1902 do garbiarskej rodiny. V rodnej obci Pukanec vychodil základnú školu a stredoškolské vzdelanie následne získal v Banskej Štiavnici. Ján už od malička miloval preskúmavanie rozmanitej slovenskej prírody, ktorá ho rokmi úplne očarila a získala si jeho srdce. Niet teda ani divu, že jeho kroky smerovali na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe.

Po úspešnom štúdiu sa vydal na pedagogickú dráhu. Jeho prvým pôsobiskom bola meštianska škola v Leviciach. Odtiaľ sa presunul na maďarské gymnázium v Bratislave a napokon nejaký čas učil i na prešovskom gymnáziu. Pôsobil tu práve v rokoch, kedy svet trápila 2. svetová vojna. Ako mnohí ďalší odvážni slovenskí muži, aj Ján Kováčik sa zapojil do Slovenského národného povstania.

Po prelomovom roku 1945 zasadol na riaditeľský post, najskôr na gymnáziu v Leviciach a neskôr v Topoľčanoch. Na oboch školách však pôsobil len krátko a už v roku 1951 sa začala jeho dlhoročná múzejnícka kariéra a aj pôsobenie na Hornej Nitre.

Ako ste si mohli prečítať v minulotýždňovom príspevku „Zoznámte sa s Františkom Fackenbergom“, po tragickom požiari Bojnického zámku v roku 1950 a jeho následnej bleskovej rekonštrukcii tu vzniklo múzeum. Ján Kováčik bol po jeho otvorení prijatý na pozíciu prvého vedúceho prírodovedných zbierok Krajského múzea v Bojniciach. Zotrval tu 5 rokov. Môže sa to zdať ako krátky čas, no prínos profesora Kováčika bol i tak obrovský

Keď Ján Kováčik nastúpil na svoje nové miesto, čakalo ho tu naozaj veľa práce. Bojnické múzeum bolo vtedy ešte len v plienkach a v zbierke malo len úplné minimum prírodovedných exemplárov. Horná Nitra bola však rozmanitým prostredím čakajúcim na prebádanie. Začali sa teda početné geologické, botanické i zoologické výskumy, iniciované a vedené profesorom Kováčikom. Zanietený múzejník pomáhal s terénnym výskumom, rozšíril muzeálne fondy a od základu vybudoval prírodovedné zbierky. Preskúmal napríklad i jaskyňu pod Bojnickým zámkom. Zo zozbieraných exemplárov následne vytvoril niekoľko výstav a expozícii, ktoré si získali nemalý obdiv.

bojnická zámocká jaskyňa

zdroj: Hornonitrianska knižnica

Za najpamätnejšiu zásluhu Jána Kováčika považujeme nepochybne vznik populárnej bojnickej ZOO. Jemu prvému totiž skrsol v hlave nápad vybudovať zoologickú záhradu, ktorá bola v tom čase prvou a jedinou na celom Slovensku. Na vytvorení koncepcie pracoval s výnimočným architektom Františkom Fackenbergom, o ktorom ste si mohli prečítať v už spomínanom minulotýždňovom príspevku.

Činný bol aj v oblasti botaniky. Do oka mu padol zámocký park plný potenciálu. Po boku zámockého záhradníka Viliama Šimka, o ktorom ste si tiež mohli prečítať v príspevku z cyklu „Zoznámte...“ ešte v minulom roku, pomohol vybudovať obľúbenú bojnickú botanickú záhradu, v ktorej sú vysadené vzácne rastliny zaujímavé na pohľad aj ich cudzokrajný pôvod. Meno Jána Kováčika sa tiež spája so záchranou starodávnej a legendami opradenej Lipy kráľa Mateja, ktorá má dnes aj vďaka nemu takmer 400 rokov a stále sa jej výborne darí.

Ďalšou unikátnou súčasťou práce Jána Kováčika bolo zriadenie planetária a meteorologickej stanice priamo v múzeu. Obe viedol a trikrát denne evidoval všetky svoje pozorovania. Popri tom sa usilovný múzejník venoval i geologickému a botanickému prieskumu ďalších kútov Hornej Nitry, a to Malej Magury, Rokoša, Kľaku a Vtáčnika.

planetárium v múzeu

zdroj: vlastivedný zborník "Horná Nitra 12"

Ďalším a zároveň aj posledným pracoviskom Jána Kováčika bolo Tekovské múzeum v Leviciach. Tu sa venoval rovnakej činnosti ako v Bojniciach, a teda rozširovaniu prírodovedných muzeálnych zbierok. V čase, keď múzeum sídlilo v priestoroch bývalého františkánskeho kláštora, bol niekoľko rokov i jeho správcom. V tomto období sa aktívnejšie snažil spopularizovať nielen krásnu slovenskú prírodu, ale aj prírodovedu ako takú. Viedol kurzy a prednášky a venoval sa i publikačnej činnosti. Odborné články z pera Jána Kováčika boli publikované v niekoľkých slovenských periodikách, ako napríklad Krásy Slovenska, Vlastivedný časopis či Vlastivedný spravodaj Tekovského múzea.

V roku 1963 sa vrátil do rodnej obce a užíval si dôchodok v kruhu svojich najbližších. Zomrel len krátko po jeho 70. narodeninách, 13.4. 1972 a v Pukanci je i pochovaný. V apríli tohto roku si pripomíname rovno dve jeho výročia, už 120. výročie jeho narodenia i 50. výročie úmrtia. 

Viac o obľúbených atraktivitách mesta Bojnice, či už o populárnej ZOO alebo zaujímavom bojnickom múzeu, sa dočítate aj v našej knižnici, na oddelení regionálnej literatúry.

kniha "70. výročie SNM Múzea Bojnice"   kniha "Múzejník(?) s vlastnou hlavou"

kniha "Naša ZOO Bojnice"

zdroj: Hornonitrianska knižnica