Zoznámte sa... s Júliusom Tormom

Boxerské eso Július Torma prišiel na svet 7. marca 1922 v Budapešti. I keď sa narodil v Maďarsku a prežil v ňom celú svoju mladosť, považujeme ho za Slováka. Jeho rodičia totiž pochádzali zo slovenskej obce Komjatice a do susedného Maďarska sa presťahovali po skončení 1. svetovej vojny za prácou.

Mladý „Gyula“ začal boxovať už od svojich 10 rokov. Na škole sa síce vyučil za zámočníka, ale túto profesiu vďaka svojmu nesmiernemu boxerskému talentu nikdy nevykonával. Dlhoročným tréningom sa vypracoval až na amatérskeho šampióna. Pod trénerské krídla si ho zobral žid Zsigmond Adler. Ten pocítil hrôzostrašný dopad 2. svetovej vojny aj na vlastnej koži, keď ho označili žltou hviezdou a spolu s ostatnými židmi odvliekli do zberného tábora. Július sa tomu však nezvládol len tak prizerať. Ako ostrieľaný boxer pred bránami tábora šikovne s kamarátmi zinscenoval krvavú bitku. Veľkým chaosom od seba odpútal všetku pozornosť a prekĺzol dnu. Záchranná misia bola úspešná a trénera do konca vojny ukrýval, za čo mu bol Zsigmond Adler nevysloviteľne vďačný. V knihe „Zlaté rukavice“ o ňom povedal: „Bol to najväčší talent, aký kedy prešiel mojimi rukami. Skvelá technika, tvrdý úder a statočné prijímanie rán súperov.“

Svoj prvý boxerský triumf dosiahol ako 19-ročný, kedy získal titul majstra Maďarska. Následne sa pre neho s úspechmi priam roztrhlo vrece. Získaný majstrovský titul obhájil ešte ďalších 5-krát po sebe. Svoj posledný, a teda šiesty maďarský titul dosiahol v roku 1946.  

V tom istom roku však Maďarskom znela novina: „Torma ušiel do Bratislavy!“ Spolu s rodičmi sa mladý Július repatrioval na Slovensko. Jeho tehotnú manželku však museli do našej krajiny prepašovať tajne, a to loďou cez Dunaj. Július získal slovenské občianstvo, i keď slovenčinu zo začiatku veľmi dobre neovládal. Po krátkom pobyte v hlavnom meste sa ako zamestnanec Baťových závodov presťahoval do Partizánskeho, kde začal znova naplno rozvíjať svoju boxerskú kariéru. Už v roku 1946, ako 24-ročný, sa stal členom klubu ŠK Baťovany a boxoval ako slovenský reprezentant. Už o rok na to prvýkrát preslávil Slovensko v ringu, keď získal bronz na Majstrovstvách Európy v írskom Dubline.

Po niekoľkoročných vojnových konfliktoch sa v roku 1948 opäť konali olympijské hry v Londýne. Po prvýkrát v živote sa ich zúčastnil aj Július Torma a súťažil v hmotnostnej kategórii do 67 kg. Mal vtedy 26 rokov, bol vo vynikajúcej forme a celkovo dosiahol vrchol svojej kariéry. Šikovne zdolal každého súpera, s ktorým sa stretol v ringu. Prebojoval sa až do finálneho súboja, v ktorom sa postavil proti statnému americkému námorníkovi Horrace Herringovi. Zápas sa ironicky konal v nešťastný piatok 13. a Július do neho nastupoval s poranenou ľavačkou. Zaujímavosťou je, že ring bol zavesený nad plaveckým bazénom, čo je dodnes veľkým unikátom. Július Torma si tesne pred zápasom neodpustil vtipný komentár: „Dobre to vymysleli. Kto prehrá, môže sa ísť hneď utopiť.“ Pre talentovaného boxera však ani tieto skutočnosti neboli žiadnou prekážkou. Súpera zdolal bez väčších problémov a pre Československo získal prvé boxerské olympijské zlato.

Tento fantastický zápas vyhlásili za najlepší z celého turnaja. Niektorí diváci ho dokonca prehlásili za „najlepší zápas v živote“. Rovnako aj Július Torma bol vyhlásený za najlepšieho boxera. Jeho živý spôsob hry za zapísal do sŕdc burácajúcich fanúšikov nielen priamo na olympijských hrách, ale v celom Československu. Výnimkou neboli ani obyvatelia Partizánskeho, ktorí ho 17. augusta 1948 v eufórii privítali v bydlisku a oslavovali jeho mimoriadny úspech. Hneď po vystúpení z auta bol zdvihnutý nad hlavy natešených fanúšikov a odnesený až na pódium.  

Svoje postavenie v boxerskom svete obhájil aj o rok na to, na majstrovstvách Európy v nórskom Osle. V roku 1955 na nich zas vybojoval bronzovú medailu. Na ďalšej olympiáde, v roku 1952, sa však jeho šťastie začalo pomaličky otáčať. Tu skončil vo štvrťfinále ako piaty. Úplne sa otočilo o ďalšie štyri roky, na olympijských hrách v austrálskom Melbourne, kedy nešťastné zranenie pri súboji definitívne ukončilo jeho aktívnu kariéru. Po odchode na pomyselný dôchodok sa aj s rodinou presťahoval do Prahy a svoj talent pretavil do trénovania mladých boxerov v českom klube Uhelné sklady Praha.

V Prahe 23. októbra 1991, ako 69-ročný, aj zomrel. Jeho dcéra Darinka vraj dodnes uchováva pamätné olympijské zlato, ktorého pomyselná hodnota sa počas rokov vyšplhala na 100 000 českých korún.

Za celú svoju boxerskú kariéru absolvoval celkom 996 zápasov a prehral len 27 z nich. V domácom československom ringu dokonca ani jeden. Počas svojho života získal 1 olympijské zlato, 1 zlatú a 2 bronzové medaily z majstrovstiev Európy, 6 titulov majstra Maďarska a 10 titulov majstra Československa. Nepochybne sa zapísal do športovej histórie nielen nášho regiónu, či Československa, ale celého sveta. Bol a dodnes aj je považovaný za jedného z najpozoruhodnejších boxerov. Počas celého života sa riadil heslom: „Boxer nemá hlavu na mlátenie, ale na myslenie.“

Na dobrej povesti a obľúbenosti mu vo svete športu okrem svižných úskokov a neoblomnej ľavačky pridával i charakter gentlemana. Dostal dokonca prezývku „rytier kožených rukavíc“. Aj napriek búrlivej a temperamentnej povahe bol Július vždy verný svojim zásadám. V slušné správanie a férovosť veril v ringu i mimo neho. On sám povedal: „Nechodil som do ringu mlátiť ľudí. O to by v boxe ani nemalo ísť. Málokedy som vyhral knokautom. To ma vôbec nelákalo. Boxom som sa iba zabával.“

Na počesť jeho najväčšieho zlatého úspechu mu vďační Partizánčania odhalili aj pamätnú tabuľu. Meno Júliusa Tormu prirodzene nájdeme aj v športovej Sieni slávy. V tomto roku si pripomíname okrúhle 100. výročie narodenia tejto československej boxerskej legendy. 

Video z odhaľovania pamätnej tabule si môžete pozrieť tu -> https://www.youtube.com/watch?v=D5vMpq1bwDw

Meno Júliusa Tormu, rovnako ako aj mnoho iných regionálnych ososbností, nájdete spomenuté v novej knihe "83 (ne)známych osobností mesta Partizánske", ktorú si môžete vypožičať na regionálnom oddelení našej knižnice.

zdroj: Hornonitrianska knižnica