Zoznámte sa ... s Františkou Pálffyovou

Grófka Mária Františka Pálffyová rodená Khuen de Belassi pochádzala z Tirolska. Narodila sa v roku 1610. Na Hornú Nitru sa dostala vďaka sňatku s palatínom Pavlom Pálffym, ktorý sa stal majiteľom Bojnického hradu. Mali spolu tri deti, dvoch synov a jednu dcéru. V roku 1653 sa však náhle stala vdovou a na základe testamentu prevzala vlastníctvo bojnického panstva za jej nedospelé deti na takmer 20 rokov. 

Hovorí sa, že práve ona pozbavila mesto Prievidza jeho výsad. Tiež sa jej pripisuje realizácia tzv. „Kaninského kontraktu“, ktorého názov vraj vznikol skomolením jej dievčenského priezviska. Týmto dokumentom boli Prievidžania zbavení všetkých poddanských povinností ale napriek tomu zaviazaní k finančnej kompenzácií týchto výhod priamo grófke. Chudobný ľud nezvládal platiť tieto dane, čo rokmi vyústilo až do legendárnej vzbury prievidzských žien.   

Počas jej života zdieľala manželove názory, najmä ak išlo o zastúpenie katolíckej cirkvi na bojnickom panstve. Bola vraj veľmi panovačnou zarytou katolíčkou, ale tiež inteligentnou ženou, ktorá vedela dosiahnuť svoje. Zasahovala do vierovyznania svojich poddaných a presadzovala nútenú rekatolizáciu celého územia, ktorú dovŕšila po manželovej smrti.

Horná Nitra bola do príchodu Pálffyovcov centrom rozvoja evanjelizmu, čo bolo Pavlom a Františkou tvrdo potlačené. Všetci nekatolíci boli pozbavení svojich funkcií a každý evanjelický kazateľ bol vyhnaný z Hornej Nitry. V našom regióne neostala ani jedna evanjelická rodina.  Proti rekatolizácií boli najmä Prievidžania, ktorým sa grófka vypomstila zhabaním Mariánskeho kostola pre katolícku cirkev.

Františka Pálffyová chcela Hornú Nitru, najmä Priev

idzu, pretvoriť na centrum kultúry. To sa najskôr snažila dosiahnuť s pomocou jezuitov, ktorých sem pozvala v roku 1660. Tí mali za úlohu rekatolizovať celú Hornú Nitru, no grófka nezvládla splniť všetky ich podmienky, preto túto misiu po niekoľkých rokoch poslala preč. V roku 1666 sa jej však zapáčila úplne nová rehoľa Piaristov, ktorú sem pozvala z Poľska. Práve piaristom sa podarilo dokončiť rekatolizáciu obyvateľstva, ich hlavným poslaním bol tiež rozvoj školstva a šírenie vzdelania. Grófka dala pre úspešných piaristov postaviť kostol s kláštorom, ktorý dnes patrí k najvýznamnejším barokovým stavbám v celej Strednej Európe.

Františka Pálffyová zomrela 9. mája 1672 a bojnický hrad zdedil jej mladší syn Ján Karol Pálffy. Najväčšou spomienkou na grófku Františku je kaplnka na Bojnickom zámku, ktorá bola v roku 1659 dokončená a zasvätená Jánovi Kapistránovi. Pre Prievidžanov to je ale práve spomínaný Piaristický kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa stal dominantou mesta.

Na jeho výstavbe sa zúčastnili desiatky remeselníkov, no najviac sa pričinil rehoľník Hyacint Hangke. Pod jeho vedením bol kostol dokončený a vysvätený. Ústredným bodom interiéru je hlavný oltár s mramorovou stĺpovou architektúrou a obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorého dej putuje po celom priestore tejto honosnej stavby. Architektúra a vzácne maľby však nie je všetko čo môžete v kostole vidieť. Pod celou budovou sa nachádzajú podzemné koridory nazývané aj „Boží hrob“. Legenda hovorí, že tieto dlhé chodby kedysi spájali Prievidzu a Bojnice, priechod vraj končil priamo v zámockej studni.

Viac o Pálfiovskom rode, Bojnickom zámku ale aj Piaristickom kostole sa dočítate u nás v knižnici

na úseku regionálnej literatúry.