Prírodné krásy Hornonitria

Unikátna príroda, veľkolepé skalné masívy a rozmanitá fauna a flóra Hornej Nitry sú lákadlom pre turistov zo všetkých končín Slovenska, aj sveta. Obľúbené turistické lokality z každej strany križujú vyšľapané turistické chodníčky. I keď sa každý rok tešia veľkej návštevnosti, netreba zabúdať na slušné a čistotné správanie počas pobytu v prírode. Ani chránené územia sa totiž počas rokov nevyhli znečisteniu a narušeniu ľudskou činnosťou. Veľmi zlý vplyv má aj znečistené ovzdušie, čo môžeme považovať nielen za slovenský, ale celosvetový problém.

V súčasnosti, kedy príroda kričí o pomoc, by sme aj v našej knižnici chceli vyzdvihnúť dôležitosť tejto situácie. Jeden zo spôsobov ochrany nedotknutej prírody je vytváranie chránených území. Zoznámte sa preto s chránenými územiami hornonitrianskeho regiónu, objavte ich krásu a snažte sa ju tiež uchovať. V tomto príspevku Vám ich stručne priblížime.

V regióne Horná Nitra evidujeme zásah dvoch Chránených krajinných oblastí, CHKO Ponitrie a CHKO Strážovské vrchy

Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy sa skladá z dvoch častí a to zo Súľovských a Strážovských vrchov. Jej celková rozloha je 30 979 ha a za chránenú bola vyhlásená v roku 1989. Do nášho regiónu zasahuje v obciach Valaská Belá, Tužina a Čavoj. Aj tieto však nakoniec spadajú pod správu Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, na ktorú sa aj zamierame.

CHKO Ponitrie zasahuje do katastrálneho územia mnohých našich obcí, a to Lehoty pod Vtáčnikom, Podhradia, Kamenca pod Vtáčnikom, Bystričian, Čerenian, Oslian, Hornej Vsi a Radobice.

Za chránenú bola oblasť, o veľkosti 37 655 ha, oficiálne vyhlásená v roku 1985. Celé územie sa skladá z dvoch častí. Jednou je pohorie Tribeč, v ktorom by sme našli aj najnižší bod CHKO Ponitrie. Druhou časťou je zas pohorie Vtáčnik, ktorého väčšina sa rozprestiera práve po našom regióne.

Pohorie Vtáčnik je situované v severnej časti CHKO Ponitrie. Nepochybne je najznámejšou Národnou prírodnou rezerváciou na Hornej Nitre. O veľkosti 245,62 ha sa tiahne cez katastrálne územie Kamenca pod Vtáčnikom a Bystričian. Najpopulárnejším miestom celého pohoria je rovnomenný vrch Vtáčnik, ktorý jej aj celkovo najvyšším bodom CHKO Ponitrie. Dosahuje nadmorskú výšku 1346 m.n.m.

Po celom pohorí sa rozprestiera bukový les. Vzácnosťou najvyšších vrcholkov je aj zastúpenie zakrpateného buka lesného. Tie vo výškach musia čeliť extrémnym klimatickým podmienkam,  a preto sú často bizarných až zdeformovaných tvarov. Popri nich by sme na vrcholoch našli vyrastať aj čučoriedkové a brusnicové kry. Okrem mnohopočetného buka tu rastie i jarabina vtáčia, javor horský či unikátna pôvodná smrečina, ktorej vek dosahuje až 170 rokov. Rastie vo výške okolo 1300 m.n.m. V týchto lesoch prebývajú vzácne druhy živočíchov. Jedným z nich je napríklad chránený roháč veľký. No pozor si treba dávať aj na veľké šelmy, ako medveď hnedý či rys ostrovid.

Ďalšou Národnou prírodnou rezerváciou nachádzajúcou sa v pohorí Vtáčnik je NPR Veľká Skala. Jej vulkanické andezitové bralá sa rozpínaju nad Bystričianskou dolinou. Jej celková rozloha je 59,2 ha a chránená je od roku 1984. Najvyšším bodom rezervácie je vrch Veľká skala, ktorý dosahuje 802 m.n.m. Zaujímavosťou oblasti je vysoká andezitová stena s názvom Hrádok, ktorá dosahuje 662 m.n.m. V minulosti slúžila ako kameňolom, no dnes je obľúbenou lokalitou horolezcov.

Časť územia pokrývajú lipovo-javorové lesy, ktoré sa smerom na juh postupne miešajú s bukovo-dubovým pralesom. Niektoré miestne duby majú až 200 rokov. Historickú hodnotu tu majú aj reliktné borovice lesné, ktorá sa týčia na sopečných vrcholkoch a strmých stenách pohoria. Práve ony sú hlavným dôvodom vysokého stupňa ochrany tejto oblasti. Najvzácnejšou súčasťou fauny je tu unikátny endemit – mäkkýš závornatka skrytá.

Ďalšou prírodnou rezerváciou CHKO Ponitire je Buchlov. Územie o rozlohe 103,96 ha sa rozprestiera cez Čereňany a Oslany. Za prírodnú rezerváciu bolo uznané v roku 1984. Vrch Buchlov je zaujímavý najmä kvôli uchovaným pozostatkom vulkanickej činnosti. Vstup do oblasti je vcelku zložitý, treba totiž preliezť pomyselnými dverami, a to úzkou skalnou štrbinou. Žiadne obavy, na ľahký prechod sú pre turistov postavené kovové rebríky.

Ďalším klenotom ukrývajúcim sa v pohorí Vtáčnik je od roku 1973 aj Prírodná rezervácia Makovište. O rozlohe 24,11, ha sa tiahne cez katastrálne územie Kamenca pod Vtáčnikom. Najzaujímavejšou atrakciou sú mnohé skalné vyhliadky, z ktorých je možné vidieť unikátne kamenné útvary ako „Veľkú skalu" alebo rad skalných bášt „Dvanásť apoštolov“. Rovnako neprehliadnuteľný je i vrchol Vtáčnika. Všetky vyhliadky obkolesuje hustý bukový porast. Aj tu si skalolezci prídu na svoje, a to pri Medvedej skale, kde sa každý kto skalu zdolá môže zapísať do vrcholovej knihy a navždy tam zaznačiť tento svoje malý veľký úspech.

Pre mnohých je tento kút prírody možno neznámy, no hlboko sa zapísal do regionálnej, konkrétne partizánskej histórie, keď tu počas vrcholenia 2. svetovej vojny a Slovenského národného povstania, pôsobili hornonitrianske partizánske skupiny. Ako spomienka je tu v skale vystavená aj pamätná tabula.

V roku 1980 bola vo Veľkých Uherciach vyhlásená Prírodná rezervácia Dobrotínske skaly, a to najmä kvôli pestrosti miestnej flóry. Nachádzajú sa tu totiž lesy, lesostepi, stepi, skaliská a rozmanité rastlinstvo. Zaujímavou je tiež Dobrotínska jaskyňa, v ktorej prebývajú vzácne druhy bezstavovcov. Pre verejnosť však nie je sprístupnená.

Poslednú prírodnú rezerváciu, ktorú spomenieme pri sopečnom pohorí Vtáčnik je PR Biely Kameň. Jej celková rozloha, ktorá sa tiahne cez katastrálne územia obcí a Cigeľ a Handlová, je 115,90 ha a existuje od roku 1973. Najvyšším andezitovým vrchom tejto oblasti je rovnomenný Biely kameň, ktorého vrchol dosahuje 1136 m.n.m. Už pri pohľade je jasné, že aj tu sa úctyhodne dbá na ochranu výnimočných geologických útvarov či miestnej flóry a fauny. V pralese sú unikátom najmä mohutné buky, ktorých hrúbka dosiahla pri niektorých jedincoch takmer 1,5 metra. Z živočíšneho sveta tu prebýva napríklad sokol sťahovavý, ďateľ trojprstý, či muchárik červenohnedý.

Posledným prírodným fenoménom CHKO Ponitrie nachádzajúceho sa v našom regióne je Prírodná pamiatka Končitá. Územie o rozlohe 1 ha je situované v obci Kamenec pod Vtáčnikom. Táto oblasť ochranné pásmo získala kvôli uchovaným zvyškom pôvodných lávových prúdov.

Od CHKO Ponitrie prejdeme do pohoria Malá Magura, kde sa nachádza Temešská skala. Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1986. Jej celková rozloha je 57,93 ha. Svoje pomenovanie dostala podľa Temešskej skaly, ktorá dosahuje výšku 916 m.n.m. a rozpína sa nad obcami Temeš a Čavoj.

Celé územie rezervácie je zalesnené bučinami a niektoré časti i teplomilnou flórou. Vzácnym je výskyt ľalie zlatohlavej, prilbovky červenej, popolavca dlholistého a mnoho ďalších druhov rastlín. Zaujímavosťou je evidovaný výskyt desiatok druhov ulitníkov, fúzača alpského, podkovára malého, či užovky hladkej.

Dôležitosť ochrany lesných porastov si uvedomili i v Chynoranoch, keď tu v roku 1981 vznikla Prírodná rezervácia Chynoriansky luh. Za chránenú bola oblasť o veľkosti 44,36 ha vyhlásená najmä kvôli uchovaniu posledných pôvodných lužných lesov Hornej Nitry. Tieto luhy sú totiž domovom mnohých rastlín a živočíchov, ktorí si tu našli skvelé podmienky pre život. Zo všetkých spomenieme napríklad výskyt 43 druhov mäkkýšov, čo tvorí takmer 18% zo všetkých druhov žijúcich na Slovensku.

Jedinou súkromnou prírodnou rezerváciou v našom regióne, a jednou z prvých na celom Slovensku, je PR Rysia. Nachádza sa v obci Valaská Belá. Jej rozloha je 30,49 ha a za chránenú bola vyhlásená v roku 2004. Vysoký stupeň ochrany je potrebný najmä kvôli storočnému bukovému lesu, niektoré dreviny majú viac ako 130 rokov. Okrem toto tu nájdeme aj mnoho iných vzácnych rastlín a živočíchov. Ako príklad spomenieme chránené bystrušky.

Vo Valaskej Belej sa nachádza aj jedna z regionálnych prírodných pamiatok, a to PP Prielom Nitrice. Za chránenú bola vyhlásená v roku 1990. Ide o územie tvarované riečkou Nitricou, ktorá tu rokmi vytvorila zaujímavý kaňon.

Nesmieme zabudnúť aj na jednu z dominánt Strážovských vrchov, ktorá je súčasťou Hornej Nitry. Ide o Národnú prírodnú rezerváciu Rokoš. Jej celková rozloha je 461,41 ha a svoje meno zdieľa s vrchom Rokoš, ktorý dosahuje 1009 m.n.m.

Jedinečnou v celých Západných Karpatoch sa táto lokalita stala vďaka tomu, že tu bok po boku rastie borovica lesná a dub plstnatý. Výnimočný je tiež výskyt teplomilných rastlín, ako je sinokvet mäkký, astra zlatovlasá, či hadomor rakúsky, ktorý nájdeme až v rekordných nadmorských výškach. Okrem nich sa tu dá spozorovať aj mnoho vzácnych horských rastlín. Spomenieme napríklad črievičník papučkový, poniklec veľkokvetý a treťohorný relikt sivuľku skalnú. Zo zastupiteľov rokoškej fauny vyzdvihneme sokola sťahovavého, medveďa hnedého a rysa ostrovida. 

V celej rezervácií sa vyskytuje niekoľko veľmi zaujímavých jaskynných útvarov.

Ako prvú spomenieme Košútovú jaskyňu, ktorú mnohí miestni obyvatelia poznajú aj pod názvom „Čierny kotol“. Nachádza sa v rovnomennej Košútovej skale týčiacej sa nad Nitrianskym Rudnom. Za prírodnú pamiatku bola vyhlásená v roku 1994.

Ďalšou je hornovestenická Medvedia jaskyňa. Svoje meno dostala pri prieskume, keď sa v jej hlbinách našlo niekoľko medvedích tesákov a rôzneho parožia. Vstup do nej je možný len na vlastné nebezpečie po boku skúseného jaskyniara.

Poslednou je jaskyňa Brloh. Nachádza sa na území obce Nitrica. V roku 1994 bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Brloh je voľne sprístupnená jaskyňa, keďže je jednou zo zastávok turisticko-náučného chodníka. Ako napovedá aj jej názov, v minulosti bola brlohom mnohých veľkých živočíchov, ako napríklad jaskynného medveďa.

Nepomýľte si ju však s takmer rovnomennou jaskyňou Brložná diera. Tá sa na rozdiel nachádza v katastrálnom území obce Nitrianske Sučany. Rovnako ide o prírodnú pamiatku a voľne sprístupnenú jaskyňu. Je útočiskom mnohých živočíchov, najmä tých najmenších. V lete by ste tu našli skryté kvantá hibernujúcich motýľov a zo stropu visiacich netopierov. Podľa prieskumu bola jaskyňa v minulosti osídlená aj ľuďmi a v našej oblasti nebola jedinou.

Ďalšou osídlenou jaskyňou bola Hájska jaskyňa v obci Ráztočno. Pri jej preskúmavaní sa zistilo, že človekom bola obývaná už v neolite. Od roku 1994 je vyhlásená za Prírodnú pamiatku.

Praveké osídlenie Hornej Nitry sa však bezpochyby najviac spája s Prepoštskou jaskyňou. Nachádza sa na boku travertínovej skaly, ktorá sa týči v centre mesta Bojnice. Ako jedna z najvýznamnejších archeologických a strednopaleolitických lokalít Slovenskej republiky a strednej Európy, bola v roku 1981 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Jaskyňa síce nie je rozsiahla, no i tak je unikátnou archeologicko-paleontologickou pamiatkou Hornej Nitry. Počas prieskumu sa našlo niekoľko kamenných artefaktov a fosílií pravekých stavovcov a bezstavovcov. Všetky nálezy dokazujú historické osídlenie Hornej Nitry, a to už pračlovekom neandertálskym v dobe kamennej.

Historicky nesmierne významnou je aj lokalita Vyšehrad. Za Národnú prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1973. Územie o rozlohe 48,65 ha spadá pod obec Vyšehradné. Dominantou celého areálu je najvyšší vrch Vyšehrad, ktorý dosahuje 829 m.n.m.

Najzaujímavejšou súčasťou je rovnomenné hradisko Vyšehrad, ktoré je jednou z najvýznamnejších archeologických nálezísk nášho regiónu. Rovnako ako v Prepoštskej jaskyni, aj tu sa našli dôkazy ľudského osídlenia už v dobe kamennej. Nájdené artefakty, ako napríklad mince, zbrane, konské postroje a mnohé iné železné predmety, ďalej dokumentujú vývoj miestneho lužického obyvateľstva počas doby železnej, bronzovej, až do stredoveku. Veľký význam malo toto hradisko najmä počas existencie Veľkej Moravy, kedy sa vďaka svojej strategickej polohe stalo centrom Hornej Nitry.

Rozmanitá príroda len dotvára čaro tohto miesta. Po celom území sa tiahnu zmiešané lesy. Najzaujímavejším je výskyt zriedkavých druhov hmyzu. V minulosti bol práve tu evidovaný vzácny motýľ jasoň červenooký. Dnes tu vo veľkej miere prebýva zas veľmi podobný jasoň chochlačkový.

Významným v období stredoveku bola aj obec Podhradie, v ktorej sa nachádza Prírodná pamiatka Sivý kameň. Jej celková rozloha je 13,81 ha. Vulkanické andezitové bralá tu dosahujú výšku 660 m.n.m. a na vrchole stojí dnes už zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia, ktorý niesol rovnaký názov.

Keď už spomíname archeologické lokality, nesmieme zabudnúť ani na Hradisko. Jeho celková rozloha je 1,71 ha a nachádza sa v prievidzskej prímestskej časti Hradec. Od roku 1973 je Prírodnou pamiatkou. Evidujeme tu napríklad výskyt chránenej ľalie zlatohlavej, kriticky ohrozeného mečíka škridlicového, či kruštíka močiarneho.

Aj v tejto lokalite dokumentujeme stopy pravekého osídlenia a jeho vývoj až do stredoveku. Na význame tomuto archeologickému nálezisku pridáva aj starobylá obchodná cesta, ktorá vraj týmto územím v minulosti prechádzala. Dôkazom sú nájdené strieborné keltské mince z 1. storočia, pozlátené bronzové kovanie z 9. storočia, či rôzne zbrane a šperky lužického obyvateľstva.

Prírodný klenot nájdeme aj v ďalšej prímestskej časti Prievidze, v Malej Lehôtke. Od roku 1991 sa tu nachádza Prírodná pamiatka Kobylnice, s rozlohou 2,51 ha. Táto lokalita poskytuje skvelé podmienky pre život rozličných organizmov, najmä v oblastiach toku riek Nitra a Handlovka. Nájdeme tu napríklad chránenú vydru riečnu, rybárika riečneho, volavku popolavú, raka riečneho a iné živočíchy. V miestnych mokradiach prebývajú vzácne druhy obojživelníkov ako rosnička zelená alebo ropucha bradavičnatá. V lesoch zas evidujeme výskyt výra skalného, sokola lastovičiara, myšiarku ušatú, či ďatľa prostredného. Ponad hlavy vám môže preletieť aj bocian čierny a mnoho ďalších operencov.

Zaujímavosťou je, že sa na našom území nachádza aj niekoľko chránených stromov. Najznámejším je bezpochyby zhruba 400-ročná Lipa kráľa Mateja, rozpínajúca sa pri Bojnickom zámku. V bojnickom zámockom praku by sme však našli aj ďalších nositeľov tohto mena, a to stromy ginko biloba, ktoré majú zas pripomínať krátke panovanie uhorského kráľa Jána Zápoľského. 

V Čereňanoch nájdeme chránený jaseň pod vrchom Buchlov, v Diviakoch nad Nitricou sú to tri lipy stojace pri kostole a „Diviacka gledíčia“, v Diviackej Novej Vsi zas lipa pri prameni, pri handlovskej fare stojí tis a obrovská sekvoja, v Kamenci pod Vtáčnikom buk pod Jaseňovou skalou, v Koši je to znova lipa na Šajbách, vo Veľkej Čausi dve lipy na cintoríne a v Porube až deväť líp vyrastajúcich pri miestnom kostole.  

Ak sa chcete dozvedieť viac o čarovných zákutiach hornonitrianskej prírody, na regionálnom úseku na Vás čakajú mnohé knihy z tejto oblasti.