Zoznámte sa... s Antonom Richterom

Regionálny rodák Anton Richter prišiel na svet 21. marca 1861, keď sa ešte Nitrianske Pravno nazývalo Nemeckým.  Bol synom majetných výrobcov súkna, čo mu zabezpečilo bezstarostné detstvo, možnosť študovať na precíznych školách a skvelé vyhliadky do budúcnosti.

Základnú školu vychodil v rodnej obci. Po nej začal študovať, rovnako ako mnoho ďalších regionálnych osobností, na Prievidzskom piaristickom gymnáziu. Svoje stredoškolské vzdelanie následne doplnil štúdiom na Vyššom katolíckom gymnáziu v uhorskom Egeri. Anton Richter bol výnimočne múdrym žiakom, ktorý počas študentského života dosahoval skvelé výsledky.

Jeho chuť naďalej sa vzdelávať ho zaviedla na katedru teológie a cirkevného práva na univerzite v Budapešti. Krátko po ukončení štúdia, 2. júla 1884, absolvoval kňazskú vysviacku.

Svoje cirkevné pôsobenie začal kaplánstvom v niekoľkých slovenských obciach, a to v Handlovej, Janovej Lehote, Kremnici a aj v rodnom Nitrianskom Pravne. Zdržal sa tu však len krátko a v roku 1888 odišiel do Banskej Bystrice.

V Banskej Bystrici sa venoval najmä výučbe náboženstva, cirkevného práva a cirkevných dejín. Zodpovedný Anton Richter bol prísnym, no vďaka svojej ľudskosti a spravodlivej náture, aj tak obľúbeným učiteľom. V roku 1889 začal svoje pôsobenie ako katechét na banskobystrickom dievčenskom lýceu a povzniesol ho založením speváckeho zboru a mnohých cirkevných spolkov.

Medzi ďalšie funkcie, ktoré počas rokov zastával zaraďujeme aj pozíciu advokáta biskupského konzistória, vicerektora kňazského seminára, či diecézneho knihovníka. V roku 1913 sa vypracoval na sídelného kanonika, dekana banskobystrickej katedrály a rektora kňazského seminára. O tri roky sa však pozície rektora vzdal.

Jeho pôsobenie v rodnej obci bolo síce krátke, no i tak zanechalo hlboké stopy v regionálnej histórii a bolo obrovským prínosom pre obecný rozvoj.

Zaslúžil sa napríklad o skrášlenie a modernizáciu interiéru novopostaveného farského kostola, ktorého predchodca bol zničený pri veľkom požiari. Na jeho výzdobu zabezpečil nemalé financie, viacero umeleckých diel, kazateľnicu, kaplnku, nový zvon, organ a dokonca dal do kostola zaviesť aj elektrické svetlo.

Okrem toho dal, ako pamiatku padlým v prvej svetovej vojne, na obecnom námestí postaviť sochu Pána Krista Kráľa. Jej slávnostné odhalenie sa uskutočnilo 2. júla 1934.

To, že domovinu nosil v srdci po celý svoj život, odzrkadlil vytvorením jednej z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok Hornej Nitry. Kalváriu, dominantu Nitrianskeho Pravna a obľúbenú destináciu veriacich, dal Anton Richter postaviť na vlastné náklady. Do jej vzniku však nevložil len svoje peniaze, ale aj celé srdce i ducha. Stavbe sa venoval so zápalom a nadšením, aj napriek tomu, že od roku 1928 trpel ťažkým reumatickým ochorením. Nehybnosť nôh a pridružené ochorenie zraku mu výrazne znepríjemnili život. Na svet však nikdy nezanevrel a svoje životné dielo dokončil.

S prvým nápadom na vznik Kalvárie prišiel už v roku 1927. Bola to stavba, ktorou chcel osláviť Pána Boha Ježiša Krista, no popri tom mala pripomínať i tragický požiar spred 400 rokov, pri ktorom zhorela veľká časť mestečka.

Tvrdá práca stavbárov, remeselníkov a miestnych dobrovoľníkov, z jeho sna spravila skutočnosť. Prvá fáza výstavby bola dokončená v roku 1934, kedy sa na sviatok Narodenia Panny Márie, 8. septembra, začala aj jej vysviacka. V tento deň sa sem na slávnostnú svätú omšu zišli ľudia zo širokého okolia. Všetci chceli osláviť vznik takého skvostu.

Rovnako si ju nemohol nechať ujsť ani sám Anton Richter, ktorý so slzami v očiach ďakoval Pánu Bohu za to, že sa jej mohol zúčastniť aj napriek podlomenému zdraviu. Toto o nej povedal: „Milí krajania, všetci moji Pravňania, máte kalváriu, po ktorej ste túžili, takú krásnu, čo predstihla aj vaše očakávania. Vážte si ju, ochraňujte a navštevujte kalváriu hlavne počas sviatkov, cez pôstne obdobie, veľký týžden, Veľkú noc a sviatok Povýšenia Svätého kríža, vrúcne sa modlite k trpiacemu Spasiteľovi, on bude váš ochranca a potešiteľ. Nezabudnite na budovateľov kalvárie.“

Definitívne dokončená bola v roku 1937, čo dnes činí už 85 rokov. Po úpornej druhej svetovej vojne, ktorá zapríčinila odchod väčšiny nemeckého obyvateľstva, však začala kalvária chátrať. Prvej rekonštrukcie sa dočkala až v 90. rokoch minulého storočia. V súčasnosti je vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.

Unikátna neogotická kalvária sa týči na vŕšku Galgenberg v miestnej časti Solka. V čase jej vzniku bola najkrajšou v celej banskobystrickej diecéze. Jej čarovnú atmosféru dotvára okúzľujúce prírodne prostredie, v ktorom sa nachádza. Krásne rastliny a dreviny oživia cestu každému turistovi či pútnikovi. V jej okolí sa dokonca zachovalo i niekoľko divorastúcich orchideí.

Celkovo pozostáva z 27 objektov. Najvýznamnejšie z nich sú dva kostoly, kostol Večere Pánovej a kostol Ukrižovania. Ďalej tam môžeme vidieť 3 kaplnky, ktorých kvalitné a precízne spracovanie z nich spravili umelecký klenot. V každej z nich je vyvesených niekoľko pamätných tabúľ, ktoré majú pripomínať staviteľov a remeselníkov, ktorí sa na jej vzniku angažovali. Jedna z nich patrí aj Antonovi Richterovi.

Pamiatka na dobrosrdečného kňaza je zvečnená aj na zvone v dolnom kostole. Nápis na ňom hovorí: „Tento zvon z vďačného srdca Ježišovi dal vyhotoviť Anton Richter, kanonik banskobystrický v roku 1934.“

Očakávaný skon Antona Richtera prišiel 14. februára 1942. Dnes si pripomíname 80. výročie úmrtia tohto významného hornonitrianskeho rodáka a čestného občana Nitrianskeho Pravna.

Viac o významnom kňazovi Antonovi Richterovi a obci, z ktorej pochádza, sa dočítate v Monografii Nitrianskeho Pravna, miesta s pamäťou zlata. Vypožičať si ju môžete na regionálnom oddelení našej knižnice.